Viac než len pomoc: Nitriansky „COMIN“ vracia seniorom z Ukrajiny pocit domova a dôstojnosti
Ich príbehy sú ako cez kopirák. Žili, pracovali, vychovali deti, starali sa o vnúčatá. Vojna ich vyhnala z vlastnej krajiny. Ako a čím žijú ukrajinskí seniori na Slovensku?
Možno si dokážete predstaviť, ako ťažko sa ľuďom vo vyššom veku opúšťa miesto, kde prežili desiatky rokov a na ktoré sa viažu azda všetky ich spomienky. Vojna si však nevyberá. A tak sme zisťovali, ako sa u nás darí ukrajinským seniorom.
Kontaktné miesto pre cudzincov COMIN je integračným centrom pre cudzincov, ktorí prichádzajú do mesta či už za prácou, za vzdelávaním, alebo v spojení s vojnou na Ukrajine. Sú to ľudia s dočasným útočiskom. COMIN je taký špecifický vôbec ako aj na Slovensku, alebo aj v rámci Európy, lebo je to platforma, nie je to organizácia. Je to platforma, ktorú si mesto vytvorilo, aby dokázalo lepšie financovať služby, ktoré v COMINE poskytujeme a v súčasnosti to tvorí ako keby tri organizácie. Je to mesto Nitra, Nitrianska komunitná nadácia a Slovenská humanitná rada. Vyhovuje to tomu, že štvrtý rok dokážeme fungovať a poskytovať služby v plnom rozsahu pre cudzincov bez toho, aby sme z rozpočtu mesta čo len euro žiadali.
Pre nás najviac zraniteľnou skupinou, s ktorou pracujeme, sú seniori a pre seniorov poskytujeme základné služby, jak sa týka materiálnej pomoci, potravinovej pomoci, pomoc pri zdravotnej starostlivosti, čiže pracujeme so seniormi, ktorí sú onkologickí pacienti, chorí pacienti alebo osamotení pacienti, čiže najviac zraniteľná skupina cudzincov, ktorá tu je a ďalej pre nich zabezpečujeme integračné služby. Potrebujú mať priestor, kde sa môžu stretávať a potrebujú mať pocit, že sú vítaní. A učia sa buď slovenčinu, alebo Šikovné rúčky, ktoré sú, takisto majú retrokino v piatok, ktoré je, alebo zdravé okienko, čiže pracujeme s nimi aktívne a výhoda je ešte aj to, že súčasťou máme teda našej práce mobilný tým, čiže dvakrát do mesiaca nemobilných starých ľudí kontrolujeme, či sú v poriadku. Prinášame im nejakú materiálnu potravinovú pomoc, to, čo potrebujú vlastne.
Tá dôvera to, že my sme od prvého dňa vojny fungovali vlastne a začali poskytovať aj v dočasných priestoroch služby, sme si ich podchytávali a tým, že sme mali informácie od nich, vedeli sme potom s nimi aktívnejšie pracovať a najlepšiu dôveru sme si získali pritom, že im poskytujeme stále potravinovú materiálnu pomoc a pomáhame im znižovať tú chudobu, v ktorej vlastne sa v súčasnosti nachádzajú.
Ďakujeme STVR za možnosť publikovania reportáže, ktorá vyšla 7.3.2026 v relácii GENERÁCIA: https://www.stvr.sk/televizia/archiv/15191/584940#793