Vznikla Sieť centier pre utečencov a cudzincov v siedmich slovenských mestách – Bezpečný bod

Únia miest Slovenska (ÚMS) dnes oficiálne informovala o vytvorení Siete centier pre utečencov a cudzincov  - Bezpečný bod v siedmich slovenských mestách. Existujúce centrá sú miestami podpory a integrácie utečeniek, utečencov a ľudí s cudzineckým pôvodom na Slovensku. Hlavným cieľom novovytvorenej Siete centier - Bezpečný bod je pomôcť týmto centrám v posilnení vzájomnej spolupráce, zvyšovaní štandardov a efektívnejšej koordinácii.  ÚMS zároveň upozorňuje na nevyhnutné pokračovanie udržateľného štátneho financovania centier podpory, inak hrozí, že nedokážu plniť svoje úlohy a pomáhať tým, ktorí to potrebujú.

Sedem slovenských miest (Bratislava, Nitra, Trnava, Žilina, Košice, Prešov, Michalovce) sa oficiálne spojilo do Siete centier - Bezpečný bod. Koordinátorom tejto Siete centier Bezpečný bod je ÚMS s podporou Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). ÚMS zároveň upozorňuje na nevyhnutné pokračovanie financovania centier podpory zo strany štátu, inak hrozí, že nedokážu plniť svoje úlohy a pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Pre zabezpečenie podpory integrácie pracujúcich cudzincov je nevyhnutné doriešiť aj spôsob prerozdelenia daní z príjmu fyzických osôb (DPFO) v prospech samospráv, na území ktorých žijú.
Od roku 2022 našlo na Slovensku útočisko vyše 130 tisíc ľudí, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy v dôsledku vojny na Ukrajine. Kľúčovú úlohu v poskytovaní podpory a zabezpečovaní ich integrácie zohrávajú slovenské samosprávy v spolupráci so štátom, občianskou spoločnosťou a medzinárodnými organizáciami. V siedmich slovenských mestách dnes pôsobia centrá podpory a integrácie utečeniek, utečencov a ľudí s cudzineckým pôvodom, ktoré týmto ľuďom poskytujú praktickú pomoc. Patria sem mestá Bratislava: Centrum pre ľudí s cudzineckým pôvodom – LOOM, Nitra: COMIN – Kontaktné miesto pre cudzincov, Trnava: ConnecTT – Podporné miesto pre cudzincov, Žilina: Žilinský maják – Centrum informácií a podpory, Košice: Centrum podpory cudzincov, Prešov: Klientske centrum pre cudzincov Michalovce: centrum podpory.

Cieľom pre rok 2025 bolo tieto samosprávne centrá spojiť do siete koordinovanej Úniou miest Slovenska, s odbornou podporou UNHCR – tzv. Siete centier Bezpečný bod. Menované centrá v jednotlivých mestách budú odteraz rozpoznateľné aj pod spoločným označením Bezpečný bod, ktoré dopĺňa ich existujúce lokálne značky.

ÚMS zároveň upozorňuje na nevyhnutné pokračovanie udržateľného štátneho financovania centier podpory, inak hrozí, že nedokážu plniť svoje úlohy a pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Väčšina centier Bezpečný bod je v súčasnosti financovaná prostredníctvom Národného projektu Integrácia, ktorý sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a v rámci Programu Slovensko, pričom mnohé aktivity majú zabezpečené financovanie do konca roka 2025 alebo do polovice roka 2026. Táto finančná podpora zo strany štátu je kľúčová. Bez pokračovania takejto podpory centrá nedokážu pokračovať vo svojej činnosti, čo by odoprelo prístup zraniteľných skupín utečencov a utečeniek – ako sú ľudia so zdravotným znevýhodnením, staršie osoby, či osamelé matky s deťmi – k službám, ktoré sú potrebné pre ich ochranu a integráciu na Slovensku. Služby týchto centier využívajú aj cudzinci pracujúci na Slovensku. Stávajú sa jedným z pilierov ekonomiky a prispievajú do daňového aj sociálneho systému.

Nedávno prijatá Národná stratégia k riadeniu azylu a migrácie uznáva kľúčovú úlohu samospráv a občianskej spoločnosti pri integrácii utečencov a cudzincov. Dôležité je, že stratégia obsahuje aj záväzok hľadať udržateľné financovanie pre centrá podpory. ÚMS víta doterajšiu podporu štátu pre samosprávy a občiansku spoločnosť prostredníctvom Národného projektu Integrácia, ako aj opatrenie hľadať udržateľné financovanie centier, ktoré je obsiahnuté v Národnej stratégii. Kľúčové je pokračovanie podpory financovania centier zo strany štátu, či už formou nového národného projektu z európskych zdrojov v krátkodobom horizonte alebo prostredníctvom inej formy udržateľného financovania v súlade s Národnou stratégiou v dlhodobom horizonte. Samosprávy, na území ktorých títo cudzinci žijú a pracujú, naliehavo potrebujú doriešiť spravodlivé prerozdelenie platenej dane z príjmu fyzických osôb tak, aby ich príjemcom bola samospráva, ktorá týmto cudzincom poskytuje služby.

Výkonná viceprezidentka ÚMS Jana Červenáková: „Mestá historicky, v každej kríze, boli a sú prvou záchrannou sieťou pre všetkých obyvateľov. Pre tých, ktorí k nám prichádzajú hľadať pomoc, ale aj pre tých, ktorí k nám prichádzajú pracovať a sú neraz stratení v novom meste. Títo ľudia nie sú len štatistické čísla, majú svoje meno a svoju tvár. Odmietnuť pomoc niekomu, komu pozeráte do očí, to sa zamestnancom miest nedá, je to osobné. Preto sme spoločne s UNHCR hľadali spôsob, ako v pomoci pokračovať naďalej.“

Expertka pre školstvo a sociálne veci ÚMS a hlavná koordinátorka Siete centier Mária Wagingerová: „Únia miest Slovenska od začiatku konfliktu na Ukrajine spolupracovala s členskými mestami na zvládnutí situácie s prílevom utečencov, vytvorila pracovnú skupinu zloženú zo zamestnancov jednotlivých úradov, ktorí riešili túto problematiku v rámci miest. Spojenie miest, v ktorých centrá fungujú, alebo boli vytvorené v poslednom období samosprávou, bolo len logickým vyústením našej dlhodobej spolupráce, ako aj spolupráce s UNHCR, UNICEF a ďalšími pomáhajúcimi organizáciami. Vnímame to ako nutný krok k tomu, aby sme upozornili na problémy, ktorým tieto centrá čelia a našli dlhodobo udržateľné riešenie ich fungovania.“

Vedúca úradu UNHCR na Slovensku, Danijela Popovic-Efendic: „Od začiatku konfliktu na Ukrajine slovenské mestá otvárajú dvere a pomáhajú ľuďom, ktorí boli nútení opustiť svoju krajinu. Práca samospráv pri ochrane a integrácii utečencov a utečeniek má hlboký zmysel a veľkú hodnotu. Vytvorenie siete Bezpečný bod je dôležitým krokom, ktorý prináša spoluprácu, stanovuje spoločné štandardy a identitu, ako aj posilňuje hlas miest.“

Základné piliere Siete centier Bezpečný bod sú:

• Spolupráca: Centrá navzájom spolupracujú v rámci siete koordinovanej ÚMS s podporou UNHCR

• Štandardy: Centrá vychádzajú zo spoločných odporúčaných štandardov, vrátane súboru minimálnych štandardov, ktoré boli vytvorené samosprávami a ÚMS s odbornou podporou UNHCR

• Rozpoznateľnosť: Centrá zdieľajú označenie „Bezpečný bod“, ktoré dopĺňa ich vlastnú vizuálnu identitu, viditeľne ich spája do siete a pomáha ich identifikovať ako bezpečné miesta pre utečenky, utečencov a ľudí s cudzineckým pôvodom

Sieť centier Bezpečný bod má pre zapojené centrá nasledovné kľúčové prínosy:

• Synergia: Namiesto toho, aby každé centrum fungovalo izolovane, koordinácia v rámci siete umožňuje spoluprácu prostredníctvom výmeny informácií a skúseností, spoločnej advokácie, efektívnejšieho využívania zdrojov, či spoločného získavania financií

• Kvalita: Spoločné odporúčané štandardy, vrátane súboru minimálnych štandardov, pomáhajú udržiavať, zvyšovať a zjednocovať kvalitu služieb v centrách, čím posilňujú ochranu a integráciu utečeniek, utečencov a ľudí s cudzineckým pôvodom na Slovensku. Zároveň zvyšujú dôveru a záujem možných podporovateľov

• Udržateľnosť: Spolupráca, kvalita služieb a zviditeľnenie práce centier prostredníctvom siete robia jej centrá silnejšími kandidátmi na dlhodobé financovanie a podporu.

Zdroj a kontakt:
Mgr. Daniela Piršelová
Hovorkyňa a poradkyňa pre komunikáciu klimatickej krízy
00421 917 744 669
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Viac informácií

Ako funguje Sieť centier Bezpečný bod? 

Členmi siete sú samosprávne centrá podpory a integrácie utečeniek, utečencov a ľudí s cudzineckým pôvodom na Slovensku, pod záštitou Únie miest Slovenska.  Účasť v sieti je dobrovoľná, podmienená súladom centra so súborom minimálnych štandardov.  Sieť je koordinovaná Úniou miest Slovenska, ktorá zvoláva a predsedá stretnutiam. UNHCR poskytuje odbornú podporu pri koordinácii. 

Doterajšia práca (november 2024 – jún 2025) 

Počas prvých mesiacov svojho fungovania sieť: 

• skonsolidovala svoju koordinačnú štruktúru pod záštitou Únie miest Slovenska
• spoločne vytvorila súbor spoločných odporúčaných štandardov služieb, vrátane minimálnych štandardov. Centrá zhodnotili svoj súlad so štandardmi a identifikovali oblasti na zlepšenie. UNHCR pomohol zosúladeniu s minimálnymi štandardmi tam, kde to bolo potrebné tým, že poskytol usmernenie a školenie v špecifickej oblasti
• vytvorila spoločné označenie Bezpečný bod, ktoré dopĺňa existujúce lokálne značky centier

Sieť už zároveň priniesla konkrétne výsledky pre zapojené samosprávy: 

• informácie o špecifických príležitostiach financovania
• rokovania s relevantnými inštitúciami
• koordinovanie predloženia pripomienok k Národnej stratégii riadeniu azylu a migrácie, kľúčové návrhy boli zohľadnené vo finálnom znení
• sprostredkovala školenie UNHCR zamerané na rodovo podmienené násilie a ochranu pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním

Prehľad situácie na Slovensku  

• K júnu 2025 má na Slovensku platné dočasné útočisko viac než 132 000 utečeniek a utečencov z Ukrajiny (tzv. odídenci). Najviac žiadostí bolo podaných v Bratislavskom kraji, nasledujú Košický, Žilinský a Nitriansky kraj.

74 % odídencov tvoria deti a ženy . Medzi odídencami sa nachádzajú zraniteľné skupiny, vrátane ľudí so zdravotným znevýhodnením, starších ľudí, a osamelých matiek s deťmi. V samosprávnych centrách sa kladie dôraz na ich ochranu a integračnú podporu.

• Okrem dočasného útočiska pre odídencov z Ukrajiny Slovensko tiež udelilo medzinárodnú ochranu (azyl + doplnková ochrana) 1,143 utečencom medzi rokmi 2010 a 2025. Ďalej sa na Slovensku nachádzajú cudzinci s iným typom pobytu. Rovnako sa medzi nimi nachádzajú zraniteľné skupiny.
• Zdravotná starostlivosť: 
• Je veľmi dôležité, že odídenci majú prístup k zdravotným službám v rovnocennom rozsahu so slovenskými občanmi. 
• V praxi zároveň najmä zraniteľné skupiny často potrebujú pomoc pri hľadaní lekárov a lekári môžu vyžadovať tlmočenie.
• Vzdelávanie: 
• Je kľúčové, že deti odídencov majú plný prístup a právo vzdelávať sa v slovenských školách. Od školského roka 2025/2026 bude povinná školská dochádzka platiť aj pre deti odídencov, čo je veľmi vítaný krok. 
• Zároveň sa dajú očakávať kapacitné obmedzenia, najmä v školách a škôlkach vo veľkých mestách, ktoré môžu prístup do škôl výrazne sťažiť. Ľudia, a najmä tí zo zraniteľných skupín, potrebujú pomoc pri hľadaní voľných kapacít v školách, vybavovaní podporných opatrení pre deti so špeciálnymi potrebami, prístupe k psychosociálnej pomoci, riešení prípadov šikany, či učení sa slovenského jazyka. 

Sociálny systém: 

• Odídenci majú prístup k viacerým sociálnym príspevkom, vrátane dávky v hmotnej núdzi, ochranného príspevku, príspevku na starostlivosť o dieťa, dotácie pre osoby so závažným zdravotným postihnutím a ďalším.
• V praxi môže byť pre odídencov často náročné využívanie sociálnych služieb a zraniteľné osoby potrebujú pomoc pri hľadaní voľných kapacít, vybavovaní prístupu do zariadení, či komunikácii s úradmi.

Zamestnanie a podnikanie: 

• Odídenci na Slovensko prinášajú vysokú mieru vzdelania a ekonomický potenciál. Dáta UNHCR z rokov 2022 a 2023 indikujú, že 75% utečencov z Ukrajiny malo vyššie alebo vysokoškolské vzdelanie a 61% bolo pred odchodom z Ukrajiny zamestnaných alebo samostatne zárobkovo činných. Prichádzajú k nám mnohí ľudia so vzdelaním a skúsenosťami v odvetviach, ktoré Slovensko veľmi potrebuje, ako školstvo a zdravotníctvo. Je preto veľmi dôležité, že odídenci majú prístup na slovenský trh práce a oceňujeme, že po minuloročných zmenách majú prístup aj k podnikaniu. 
• Výzvy zároveň pretrvávajú aj v tejto oblasti. Mnohí ľudia potrebujú pomoc pri prekonaní jazykovej bariéry, uznávaní zahraničných kvalifikácií, hľadaní dôstojného zamestnania, či riešení prípadov znevýhodňujúcich praktík a pracovného vykorisťovania.
• Ubytovanie:
• Štát poskytuje dôležitý príspevok za ubytovanie odídencov pre majiteľov nehnuteľností počas prvých 60 dní. Po tomto období sa podpora vzťahuje len na určité zraniteľné skupiny osôb.
• Samosprávy zohrávajú dôležitú úlohu pri vybavovaní a spracovávaní týchto príspevkov. Zároveň, zraniteľné osoby často potrebujú pomoc pri hľadaní dostupného ubytovania, či riešenia zložitých individuálnych situácií.