Ukrajinka Ksenia: Nebolo jednoduché odísť a zmeniť svoj život
Vyrastala v dedinke vzdialenej 100 kilometrov od Užhorodu, kde neskôr študovala aj pracovala. V roku 2016 sa rozhodla skúsiť šťastie na Slovensku. Po pracovnom období v Bratislave zakotvila v Nitre.
Ako dlho už žiješ na Slovensku?
Na Slovensko som prišla v roku 2016. Strávila som tu polrok. Nasledovalo obdobie asi dvoch rokov, keď som sa priebežne vracala sem a potom som znova na nejaký čas išla domov. Aktuálne som na Slovensku nepretržite od marca 2019.
Kde si žila najprv a koľko si už v Nitre?
V Nitre som od augusta tohto roku, predtým som pracovala len v Bratislave.
Môžeš tieto mestá porovnať s tými, v ktorých si žila na Ukrajine?
Pochádzam z malej dedinky Šajan, ktorá je vzdialená asi 100 kilometrov od Užhorodu. Práve v Užhorode som žila 6 rokov počas môjho štúdia a potom som tam ďalšie 2 roky pracovala. Bratislava je väčšia ako Užhorod a, samozrejme, aj ako Nitra. Čo sa týka úrovne života a možností, myslím si, že na Slovensku je to po všetkých stránkach lepšie. A podobné konštatovanie platí aj pre porovnanie vášho hlavného mesta s Nitrou. Bratislava jednoducho dáva človeku viac možností.
V čom sú si podobné?
Architektúra miest a príroda sú podobné. Možno na Ukrajine máme trochu horšie nákupné možnosti. Ale Bratislava je hlavné mesto, nie je úplné férové ju porovnávať s Užhorodom. Samozrejme, Kyjev by bol úplne o niečom inom v porovnaní s Bratislavou. Čo sa týka Nitry, chcela by som tu trochu viac obchodov, pretože nákupy mám rada. Do Nitry som prišla, pretože som chcela zmeniť prácu. K súčasnej práci v Nitre mi pomohla kamarátka z Ukrajiny.
Prečo si sa rozhodla prísť na Slovensko?
Vaše platy sú oveľa lepšie a krajiny sú si jazykovo veľmi podobné.
Nebála si sa, že ti bude smutno bez rodiny a priateľov?
Jasné, že áno. Keď som išla na Slovensko prvýkrát, mala som presne tieto obavy. Stále som len plakala. Nebolo jednoduché odísť a zmeniť svoj život. Časom som si na to zvykla. Niekedy ma navštívi sestra, v Nitre mám aj kamarátky a najnovšie aj priateľa.
Ako často chodievaš domov?
Vôbec nie často. Raz do roka, teraz sa chystám odísť cez Vianoce.
Tento rok to asi nebolo jednoduché. Zintenzívnila si kontakt s rodinou cez telefón, Skype?
Každý deň si telefonujem s maminou a veľmi častý kontakt mám aj so sestrou. Často využívam aj videohovory.
Našla si si rýchlo kamarátov, akoby druhú rodinu na Slovensku?
Mám v Nitre dve kamarátky Ukrajinky a ako som už povedala priateľa Slováka.
A čo kamaráti medzi Slovákmi, ak teda nepočítam priateľa?
Slovenských kamarátov zatiaľ v podstate nemám, možno to príde časom. Je to spôsobené aj tým, že mám časovo náročnú prácu a málo voľného času.
Sú si naše národy podobné, alebo je každý iný?
Veľmi podobné. Slováci sú veľmi nápomocní. Keď niečo potrebujem, cítim, že mi chcú všetci pomôcť. Ukrajinci sa ako ľudia menej ospravedlňujú, keď vám, hoci nechtiac, niečo spôsobia.
Máme predvianočný čas, ako si ho zvykla tráviť doma na Ukrajine?
Keď som bola mladšia, vždy sme trávili Vianoce ako rodina spolu, ale posledné roky boli iné. Nie vždy sa to podarilo. Na tieto Vianoce sa teším aj preto, že znova budem s rodinou doma.
Aké gurmánske špeciality sa viažu k Vianociam na Ukrajine?
Tradičné vianočné jedlo sa volá kuťja. Je to varená pšenica s medom, makom a orechmi. Na vianočnom stole má byť podľa tradície aj 12 pôstnych jedál. Nepožíva sa mlieko a mäso. Číslo 12 nie je náhodné, symbolizuje to počet apoštolov. Spievame aj koledy.
Budú tieto špeciality aj na stole v Nitre?
Plánujem ich urobiť predtým ako odídem domov.
A ochutnala si už aj slovenské vianočné menu?
Zatiaľ nie, ale chcela by som. Verím, že to vyjde v budúcnosti. Kapustnicu som ešte nikdy nejedla, ale často o nej počúvam, najmä v práci. V rádiu som počula o nejakej súťaži, že kto urobí najlepšiu kapustnicu, vyhrá zájazd na Maledivy. (Smiech.). Zemiakový šalát je u nás trochu iný, lebo my ho robíme aj s klobásou. Ten váš som zatiaľ nejedla, ale určite by mi chutil.
Foto: Archív Ksenia
