Slovensko sa pre cudzincov stáva stále zaujímavejším

Začnime vysvetlením, čím sa zaoberá Centrum pre výskum etnicity a kultúry?

Centrum pre výskum etnicity a kultúry je občianske združenie, ktoré sa venuje témam kultúrnej rozmanitosti, spolužitia menšín a väčšiny, menšinovým právam, menšinovým politikám. Najviac pozornosti venujeme integrácii cudzincov na Slovensku a situácii Rómov. V týchto témach sa venujeme najmä výskumu, vzdelávaniu a advokácii. To znamená, že realizujeme najčastejšie kvalitatívny výskum. Napríklad zisťujeme, aké skúsenosti majú cudzinci s prístupom k integračným službám, alebo ako funguje inklúzia rómskych detí vo vzdelávaní a podobne. Zistenia a odporúčania z našich výskumov sa potom snažíme prostredníctvom vzdelávacích workshopov či advokačných podujatí (ako sú napr. rôzne konferencie, semináre, okrúhle stoly) komunikovať tým, ktorí majú možnosť niečo zmeniť, zlepšiť, napríklad samosprávam, školám, ale aj ministerstvám. Naším cieľom je získavať nové poznatky priamo z terénu, pretaviť ich do odporúčaní smerom k zodpovedným inštitúciám, aby sme pomáhali situáciu zlepšiť.

Jednou zo zaujímavých činností CVEK je aj tvorba stratégií integrácie cudzincov v rámci Slovenska a teda aj Nitry. Ako prebieha práca na takomto dokumente?

Stratégie integrácie si vytvárajú mestá samotné, tak tomu bude aj v prípade Nitry. My im v tom len rôznymi spôsobmi pomáhame. V Nitre je to napríklad spomínaným výskumom. Nitra zvolila veľmi zodpovedný prístup k vytváraniu stratégie integrácie cudzincov. Mesto totiž pochopilo, že na to, aby si mohlo zadefinovať akékoľvek opatrenia na integráciu cudzincov, musí najprv poznať situáciu. Musí teda vedieť, akí cudzinci do mesta prichádzajú, odkiaľ, za akým účelom, aké majú skúsenosti s adaptáciou na nové prostredie, čo im pomáha a čo je, naopak, náročné. Na druhej strane mesto tiež potrebuje vedieť, aká je „ponuka“ na strane samosprávy, teda čo všetko mesto dáva cudzincom k dispozícii, aby sa tu mohli usadiť a začať si vytvárať pocit domova. Tým nemyslíme materiálnu alebo finančnú pomoc, ale to, aké príležitosti mesto vytvára. Sú napríklad k dispozícii nízkoprahové kurzy slovenčiny? Je k dispozícii nejaké poradenstvo? Môžu sa cudzinci zapájať do kultúrnych alebo občianskych aktivít? Majú dostatočný prístup k zrozumiteľným informáciám o dianí v meste? Majú prístup k sociálnym službám? Toto všetko zisťujeme v rámci tzv. situačnej analýzy, na ktorej momentálne v CVEK-u pracujeme a ktorá bude podkladom pre vypracovanie integračnej stratégie.

Prečo sa vlastne tieto stratégie vytvárajú, čo je ich cieľom?

Cieľom integračných stratégií v jednotlivých mestách by malo byť vytvorenie priestoru pre napĺňanie potrieb cudzincov, ktorí sú tiež obyvateľmi miest a obcí, aby mohli čo najlepšie rozvíjať svoj potenciál a stať sa tak plnohodnotnými členmi miestnych spoločenstiev. Nemusí ísť pritom o samostatnú integračnú stratégiu. Potreby cudzincov môžu reflektovať aj iné strategické dokumenty, napríklad plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja, komunitné plány sociálnych služieb, koncepcie rozvoja školstva, rozvoja kultúry a podobne. Pretože integrácia je prierezová záležitosť, týka sa mnohých oblastí života.

Ako to s cudzincami na Slovensku vyzerá? V súvislosti s minulosťou a s výhľadom do budúcnosti. Pribúda ich u nás? Sme pre cudzincov zaujímavou krajinou? Ak áno, v akých oblastiach? Skôr je to práca alebo štúdium?

Slovensko sa pre cudzincov stáva čoraz zaujímavejším. Pre ilustráciu, v roku 2010 na Slovensku žilo okolo 63-tisíc cudzincov, teraz je to viac než dvojnásobok, okolo 140-tisíc. S každým rokom k nám prichádza viac a viac ľudí zo zahraničia, niektorí len na obmedzený čas, iní sa tu plánujú usadiť. Zaujímavé je, že kedysi tvorili väčšinu prichádzajúcich cudzincov občania EÚ. V súčasnosti už mierne prevažujú občania tzv. tretích krajín, čiže z krajín mimo EÚ. Najviac cudzincov k nám teraz prichádza z Ukrajiny a zo Srbska. Ku koncu roka 2019 malo na Slovensku pobyt vyše 38-tisíc občanov Ukrajiny a takmer 17-tisíc občanov Srbska. Nárast počtu cudzincov súvisí s výkonom slovenskej ekonomiky a klesajúcou nezamestnanosťou. Veľká časť cudzincov prichádza práve kvôli možnosti zamestnania, pretože zamestnávatelia nevedia nájsť pracovnú silu na Slovensku. Okrem zamestnania sú však motivácie prisťahovať sa na Slovensko veľmi rozmanité. Niektorí prichádzajú za štúdiom, niektorí si nájdu partnera či partnerku z našej krajiny a rozhodnú sa sem prisťahovať, iní prichádzajú podnikať a podobne. 

Napriek roku 2020 je ešte stále veľa Slovákov, ktorí majú strach z neznámeho a teda aj z cudzincov, ktorí sa rozhodnú u nás pracovať, študovať, žiť. Ako ich presvedčiť, že je to jednoducho normálna vec, rovnako ako keď ide Slovák pracovať, študovať, žiť napríklad do Anglicka? Vieme, že politika je jedna vec, ale ako k zlepšeniu vnímania cudzincov môže prispieť každý bežný Slovák?

V tomto smere je dôležitá jednak skúsenosť a jednak to, čo ako bežní ľudia počúvame, vnímame od našich lídrov. Skúsenosť s cudzincami má čoraz viac ľudí na Slovensku, najmä vo väčších mestách. Stretávajú sa s nimi v práci, deti majú spolužiakov a spolužiačky zo zahraničia, na uliciach počujeme iné jazyky. Avšak človek, ktorý má strach z neznámeho, sa bude priamemu kontaktu s cudzincami vyhýbať, či aktívne brániť. A ak sa do kontaktu s nimi dostane, jeho vnímanie bude pravdepodobne do veľkej miery skreslené práve strachom a z neho prameniacimi predsudkami. Práve preto je dôležité, aby sa lídri, teda politickí predstavitelia na všetkých úrovniach, snažili tento strach minimalizovať. A to je možné zodpovednou komunikáciou smerom k obyvateľom. Lídri musia so svojimi obyvateľmi hovoriť o ich obavách, ukazovať im, že existujú riešenia pre dobré spolužitie ľudí z rôznych kultúr a následne tie riešenia aj realizovať. Veľmi dôležité je aj ukazovanie „normálnosti“ prostredníctvom médií. Teda ukázať, že cudzinci sú takí istí ľudia ako my, ktorí sa snažia žiť svoj život čo najlepšie, zabezpečiť svoje rodiny, venovať sa svojim záľubám, mať veci, z ktorých sa tešia. Dôležitú úlohu môžu zohrávať aj samosprávy, ktoré môžu vytvárať priestor na vzájomné spoznávanie sa, napr. kultúrne podujatia, dobrovoľnícke a komunitné aktivity. A čo môže urobiť každý z nás? Každý jeden z nás môže prevziať zodpovednosť a prejaviť snahu vyhľadať si informácie, dozvedieť sa viac o tom, kto na Slovensko prichádza, aké sú skúsenosti cudzincov s adaptáciou v novej krajine. A aj keď je to veľmi náročné, každý jeden z nás sa môže pokúsiť uvedomiť si svoje predsudky (a tie máme všetci) a zamyslieť sa nad tým, ako ovplyvňujú jeho samotného, jeho okolie, ale aj širšiu komunitu a ľudí v nej. Práve s touto úlohou však mnohí ľudia potrebujú pomôcť. 

Foto: Pixabay