Novinky

Informačná brožúra pre cudzincov
v Nitre

Informačná brožúra pre cudzincov v Nitre je k dispozícii v troch jazykových mutáciách a je dostupná na voľné stiahnutie.

V slovenčine, v angličtine a v ruštine si môžete stiahnuť informačnú brožúru, ktorú sme pre vás pripravili. Prináša ucelené informácie pre cudzincov, ktorí sa prisťahovali do Nitry, ktorí tu chcú začať podnikať, ktorí chcú mať zabezpečenú zdravotnú staroslitovsť, ktorí potrebujú sociálnu pomoc v ťažkej životnej situácii, ktorí riešia školskú dochádzku pre svoje deti, ktorí potrebujú poradiť, ako zmysluplne tráviť voľný čas.
Informačná brožúra obsahuje najdôležitejšie telefónne čísla a webové stránky, ktoré cudzincovi uľahčia začiatok života v novom meste.

Stiahnuť si ju môžete TU alebo nižšie.

0911 055 889

Utorok: 9.00 – 11:00
Utorok: 12:00-15:00
Piatok: 9:00 – 12:00

SO-NE: zatvorené

14december2020

Ukrajinka Ksenia: Nebolo jednoduché odísť a zmeniť svoj život

Ukrajinka Ksenia: Nebolo jednoduché odísť a zmeniť svoj život

Vyrastala v dedinke vzdialenej 100 kilometrov od Užhorodu, kde neskôr študovala aj pracovala. V roku 2016 sa rozhodla skúsiť šťastie na Slovensku. Po pracovnom období v Bratislave zakotvila v Nitre.

Ako dlho už žiješ na Slovensku?

Na Slovensko som prišla v roku 2016. Strávila som tu polrok. Nasledovalo obdobie asi dvoch rokov, keď som sa priebežne vracala sem a potom som znova na nejaký čas išla domov. Aktuálne som na Slovensku nepretržite od marca 2019.

Kde si žila najprv a koľko si už v Nitre?

V Nitre som od augusta tohto roku, predtým som pracovala len v Bratislave.

Môžeš tieto mestá porovnať s tými, v ktorých si žila na Ukrajine?

Pochádzam z malej dedinky Šajan, ktorá je vzdialená asi 100 kilometrov od Užhorodu. Práve v Užhorode som žila 6 rokov počas môjho štúdia a potom som tam ďalšie 2 roky pracovala. Bratislava je väčšia ako Užhorod a, samozrejme, aj ako Nitra. Čo sa týka úrovne života a možností, myslím si, že na Slovensku je to po všetkých stránkach lepšie. A podobné konštatovanie platí aj pre porovnanie vášho hlavného mesta s Nitrou. Bratislava jednoducho dáva človeku viac možností.

V čom sú si podobné?

Architektúra miest a príroda sú podobné. Možno na Ukrajine máme trochu horšie nákupné možnosti. Ale Bratislava je hlavné mesto, nie je úplné férové ju porovnávať s Užhorodom. Samozrejme, Kyjev by bol úplne o niečom inom v porovnaní s Bratislavou. Čo sa týka Nitry, chcela by som tu trochu viac obchodov, pretože nákupy mám rada. Do Nitry som prišla, pretože som chcela zmeniť prácu. K súčasnej práci v Nitre mi pomohla kamarátka z Ukrajiny.

Prečo si sa rozhodla prísť na Slovensko?

Vaše platy sú oveľa lepšie a krajiny sú si jazykovo veľmi podobné.

Nebála si sa, že ti bude smutno bez rodiny a priateľov?

Jasné, že áno. Keď som išla na Slovensko prvýkrát, mala som presne tieto obavy. Stále som len plakala. Nebolo jednoduché odísť a zmeniť svoj život. Časom som si na to zvykla. Niekedy ma navštívi sestra, v Nitre mám aj kamarátky a najnovšie aj priateľa.

Ako často chodievaš domov?

Vôbec nie často. Raz do roka, teraz sa chystám odísť cez Vianoce.

Tento rok to asi nebolo jednoduché. Zintenzívnila si kontakt s rodinou cez telefón, Skype?

Každý deň si telefonujem s maminou a veľmi častý kontakt mám aj so sestrou. Často využívam aj videohovory.

Našla si si rýchlo kamarátov, akoby druhú rodinu na Slovensku?

Mám v Nitre dve kamarátky Ukrajinky a ako som už povedala priateľa Slováka.

A čo kamaráti medzi Slovákmi, ak teda nepočítam priateľa?

Slovenských kamarátov zatiaľ v podstate nemám, možno to príde časom. Je to spôsobené aj tým, že mám časovo náročnú prácu a málo voľného času.

Sú si naše národy podobné, alebo je každý iný?

Veľmi podobné. Slováci sú veľmi nápomocní. Keď niečo potrebujem, cítim, že mi chcú všetci pomôcť. Ukrajinci sa ako ľudia menej ospravedlňujú, keď vám, hoci nechtiac, niečo spôsobia.

Máme predvianočný čas, ako si ho zvykla tráviť doma na Ukrajine?

Keď som bola mladšia, vždy sme trávili Vianoce ako rodina spolu, ale posledné roky boli iné. Nie vždy sa to podarilo. Na tieto Vianoce sa teším aj preto, že znova budem s rodinou doma.

Aké gurmánske špeciality sa viažu k Vianociam na Ukrajine?

Tradičné vianočné jedlo sa volá kuťja. Je to varená pšenica s medom, makom a orechmi. Na vianočnom stole má byť podľa tradície aj 12 pôstnych jedál. Nepožíva sa mlieko a mäso. Číslo 12 nie je náhodné, symbolizuje to počet apoštolov. Spievame aj koledy.

Budú tieto špeciality aj na stole v Nitre?

Plánujem ich urobiť predtým ako odídem domov.

A ochutnala si už aj slovenské vianočné menu?

Zatiaľ nie, ale chcela by som. Verím, že to vyjde v budúcnosti. Kapustnicu som ešte nikdy nejedla, ale často o nej počúvam, najmä v práci. V rádiu som počula o nejakej súťaži, že kto urobí najlepšiu kapustnicu, vyhrá zájazd na Maledivy. (Smiech.). Zemiakový šalát je u nás trochu iný, lebo my ho robíme aj s klobásou. Ten váš som zatiaľ nejedla, ale určite by mi chutil.

Foto: Archív Ksenia

Utorok: 9.00 – 11:00
Utorok: 12:00-15:00
Piatok: 9:00 – 12:00

SO-NE: zatvorené

4november2020

Pomáhala s organizáciou burzy, našla priateľov

Pomáhala s organizáciou burzy,
našla priateľov

Iračanka Linda Noail Majeed Shmastoma žije v Nitre a nedávno využila možnosť stať sa dobrovoľníčkou v našich programoch pre cudzincov z nášho mesta.

„Mám manžela a 3 deti. Čas trávim len doma. Tento program bol pre mňa možnosťou byť medzi ľuďmi,“vysvetlila svoje rozhodnutie zapojiť sa do dobrovoľníckeho programu a priložiť ruku k dielu v Centre pre rodinu. Osobne sa zapojila do organizácie dobročinnej burzy šatstva a rôznych ďalších vecí. „Chodila som tam rada, lebo mi robí radosť pomáhať. Našla som si tam nových priateľov a vďaka tomu, že som sem chodila a rozprávala, zlepšila som sa v slovenčine. Zároveň som mala možnosť nájsť veľa potrebných vecí do mojej domácnosti alebo pre deti, čo nám ako rodine veľmi pomohlo,“dodala Linda, ktorá je vďačná, že si vďaka tejto aktivite našla nových priateľov. Už sa teší, ako sa do Centra pre rodinu vráti na jar a opäť bude pomáhať pri jeho aktivitách.

V prípade, že by ste sa aj vy chceli pripojiť k dobrovoľníkom v Nitre, zmysluplne využiť svoj voľný čas, spoznať nových ľudí a zlepšiť sa v slovenčine, kontaktuje nás alebo Nitrianske centrum dobrovoľníctva.

Foto: Centrum pre rodinu

Utorok: 9.00 – 11:00
Utorok: 12:00-15:00
Piatok: 9:00 – 12:00

SO-NE: zatvorené

26október2020

Informácie pre cudzincov k celoplošnému testovaniu na COVID-19

Informácie pre cudzincov k celoplošnému testovaniu
na COVID-19

Zhoršujúca sa situácia so šírením nového koronavírusu na Slovensku vyústi už tento víkend k celoplošnému testovaniu obyvateľov.

Druhé kolo celoplošného testovania na COVID-19 sa v Nitre NEUSKUTOČNÍ.

Ak ste boli na teste minulý víkend, jeho výsledky sú stále platné. Vždy sa uistite, že máte certifikát o vašom negatívnom výsledku stále so sebou.

UPOZORNENIE

V prípade druhého kola testovania nerozhoduje miesto Vášho trvalého bydliska ale miesto, kde sa zdržujete/ kde pracujete.

Ak potrebujete mať voľný pohyb po okresoch v tzv. červenej zóne – okresy s počtom pozitívnych prípadov vyššim ako 0,7 percenta, v termíne 9. – 15. novembra 2020, musíte absolvovať druhé kolo testovania.

V tomto prípade si v termíne 7.-8. novembra 2020 vyberte ľubovoľné odberné miesto v niektorom z červených okresov.

Celoplošné testovanie je dobrovoľné, určené pre každého staršieho ako 10 rokov, obyvatelia nad 65 rokov sa ho zúčastniť nemusia. Prísť sa otestovať na COVID-19 môžu aj cudzinci žijúci na Slovensku. Na odberné miesto si nezabudnite priniesť akýkoľvek doklad totožnosti, teda občiansky preukaz alebo pas.

Pre viac informácií sledujte stránky https://korona.gov.sk/ a https://www.somzodpovedny.sk/.

Ak potrebujete viac informácií, kontaktujte, prosím, COMIN prostredníctvom kontaktného formuláru na stránke www.comin.sk alebo prostredníctvom emailu info@comin.sk.

Utorok: 9.00 – 11:00
Utorok: 12:00-15:00
Piatok: 9:00 – 12:00

SO-NE: zatvorené

15október2020

Trápi vás homeschooling? Je tu príručka

Trápi vás homeschooling?
Je tu príručka

Dištančné vzdelávanie je pre mnohé deti náročnejšie než pre iné. Platí to aj pre deti cudzincov, ktoré sú veľmi špecifickou skupinou

V tomto roku sme zažili niekoľko mesiacov dištančného vzdelávania, ktoré sa možno opäť stane témou dňa. Táto forma štúdia je pre mnohé deti náročnejšie než pre iné. Patria medzi ne aj deti cudzincov, ktoré sú veľmi špecifickou skupinou. V čase dištančného vzdelávania čelila mnohým ťažkostiam. Viac ako dvetisíc detí na základných školách prechádza aj v bežnom období mnohými adaptačnými ťažkosťami. Obvykle majú ale pri sebe pani učiteľku či učiteľa, ktorí im dokážu pomôcť priamo v triede počas vyučovania alebo po ňom. Príručka, ktorú v spolupráci s Nadáciou Milana Šimečku vypracovala riaditeľka CVEK-u Elena Gallo Kriglerová, pomôže pedagogickým zamestnancom lepšie zvládnuť dištančné vzdelávanie práve tejto skupiny detí.

Príručku Vzdelávanie detí cudzincov v čase korony si môžete stiahnuť nižšie.

STIAHNUŤ PRÍRUČKU

Foto: pixabay.com

Utorok: 9.00 – 11:00
Utorok: 12:00-15:00
Piatok: 9:00 – 12:00

SO-NE: zatvorené

12október2020

Ivan Antonio: Nebojte sa rozdielov. Sú pridanou hodnotou pre život!

Ivan Antonio: Nebojte sa rozdielov.
Sú pridanou hodnotou pre život!

Jeho prvá cesta do zahraničia viedla z južného Talianska do Žiliny.
Do života mu zasiahla láska a náhoda a tak už viac ako 17 rokov je jeho druhým domovom Nitra.

Ako dlho žiješ na Slovensku?

Od januára 2006, keď som ako študent Politecnico di Bari získal postgraduálne štipendium na Žilinskej univerzite. Bolo to štipendium Marie Skłodowska-Curie Actions. Ale v podstate za všetkým bol Braňo, výskumník zo Žilinskej univerzity, ktorý hľadal adeptov na mojej univerzite. V tom čase som sa hlásil na zisk titulu PhD. Stali sa z nás priatelia a raz mi tak povedal, že prečo nerobím to isté, čo on. A moja odpoveď bola, prečo nie! (Smiech.) Niekedy osud zaklope na tvoje dvere neočakávane.

Čo si vtedy vedel o Slovensku?

(Smiech.) Vtedy som ani len nevedel, že Slovensko existuje. Mnoho ľudí v Taliansku si stále mýli Slovensko a Slovinsko. Niektorí moji priatelia sa ma ešte aj dnes pýtajú, ako vyzerá more na Slovensku. Raz som dokonca dostal balík z Talianska sa adresou Nitra/Slovisnko. (Smiech.) Pred príchodom som sa ale pripravoval, a bolo to veľmi vtipné, lebo vtedy u vás bola skutočne chladná zima a ja som sa do Žiliny, kde bolo mínus 20 stupňov, presťahoval z juhu Talianska, kde bolo plus 10. Pamätám si, že v tom roku som prvý raz videl cesty bez snehu až v apríli. Takmer som si myslel, že ten sneh sa tu nikdy neroztopí.

Ako si sa tu zabýval?

Nikdy predtým som nebol mimo Talianska. Takže som bol trošku vyplašený, ale hneď v úvode môjho pobytu na Slovensku som mal milú skúsenosť s jedným chalanom. Spýtal som sa ho na niečo na autobusovej zastávke v Bratislave. Keď zistil, že som cudzinec, pozval ma na kávu, všetko, čo som potreboval, mi vysvetlil a vieš čo? Po rokoch som tohto chalana stretol ako jedného z manažérov spoločnosti, s ktorou som pracoval. Svet je veľmi malý. Rob dobro a ono sa ti vráti.

Strávil som skvelý rok na Slovensku. Študijný systém tu je úplne iný. V Taliansku sme mali viac teoretického vzdelávania, zatiaľ čo v Žiline sa preferovala prax. Bol to skutočne zábavný študijný pobyt. Študentský život bol fajn, len problémom mojej väčšej integrácie bolo, že príliš nepijem alkohol, no a vieš, ako je to tu. (Smiech.)

Tvoja manželka je Slovenska, ako ste sa zoznámili?

No, začiatkom júna 2006 chcel ísť môj kamarát na koncert Zuzany Smatanovej s tromi kamarátkami. Nechcelo sa mi. Hovoril som mu, pozri, my máme 26, ony akurát skončili strednú, majú 18, 19. No ale on sa nedal odbiť a tak som stretol svoju manželku. Ponúkla mi koláč, ktorý upiekla. Mnoho Sloveniek ukradlo moje oči, niektoré moje telo, ale ona mi ukradla srdce! Ale nebolo to také jednoduché, pretože sa obávala mať vzťah s cudzincom, Talianom. Detaily nebudem rozpitvávať, mnohí by začali plakať… Dokonca som prišiel som naspäť na Slovensku 24. decembra, keď sme sa už rozišli a našiel som ju plakať pod vianočným stromčekom na žilinskom námestí. Tam som jej povedal, že budem robiť to isté na druhý deň v Ríme. Nuž, vôbec nie je pravdou, čo sa u nás na západe hovorí o dievčatách z východnej Európy, že čakajú na princa na bielom koni a nevedia sa dočkať, kedy s ním utečú. Keď sme sa dali dokopy, môj výmenný pobyt sa blížil ku koncu a ja som sa mal vrátiť späť do Talianska. Ako sme sa tak prechádzali v Bratislave, zbadal som plagát talianskej energetickej spoločnosti, ktorá začínala pracovať na Slovensku a hľadala ľudí. Veľmi intuitívne som tam poslal životopis. V marci 2007 som prišiel do Nitry a stal som sa súčasťou veľkého energetického projektu.

Máš dve deti, ako s nimi doma hovoríte? Po slovensky, po anglicky, po taliansky?

Správne, Slovensko mi dalo dvoch nádherných synov – Samuel Antonio má 5 rokov, Alexander Mattia skoro 2. Je vtipné, ako táto jazyková problematika všetkých zaujíma, ale musím povedať, že pre nich je absolútne prirodzené a jednoduché hovoriť s mojou manželkou po slovensky a so mnou po taliansky. A prepínajú to bez toho, aby si to uvedomovali. Samuel v pohode prekladá mojej mame, keď je v Nitre, už asi od svojich štyroch. Ak sa s nimi snažím hovoriť po slovensky, je to pre nich čudné. No a keď so ženou hovoríme spolu po anglicky, uvedomujeme si, že starší syn nám rozumie, aj keď predstiera, že nie. (Smiech.) Moja rada: Nebojte sa rozdielov. Sú pridanou hodnotou pre život!

Ako sa ti žije v Nitre? Je to tu iné ako v tvojej domovine?

Sú tu pre mňa trochu zvláštne veci, napríklad to, že centrum je praktická neobývaná a väčšina budov patrí cirkvi, zatiaľ čo väčšina obyvateľov mesta býva na sídlisku Klokočina. Okrem príjemných ľudí, ktorých poznám z bežeckej skupiny, sú v Nitre aj o čosi menej priateľskí, ale vo všeobecnosti sú tu ľudia milí. Nikdy som netrpel nejakou diskrimináciou, preto, že som Talian. Iba rodina mojej manželky zvykne hovoriť: Si sprostý ako Talian. (Smiech.) Ale vážne, stretol som tu utečencov z Iraku a diskriminácia je problémom skôr pre nich.

Spomenul si bežeckú skupinu, začal si s behom v Nitre?

Nitra je pôvabné mesto a ver, alebo nie, kedysi som bola fakt iný a veľa života vonku som si neužil. Fakt až po niekoľkých rokoch som zistil, že je tu taký obrovský park! (Smiech.) Takže áno, začal som behať v Nitre. Ale ako si tak všímam, na Slovensku všeobecne všetci športujú. My, v Taliansku sme lenivejší, aspoň u nás na juhu. Auto používame prakticky stále. No až tu som zistil, že keď Slovák povie, že je niečo blízko, môže to znamenať aj 30 minút chôdze v lese. (Smiech.)

Foto: Archív Ivan Antonio Gannielli

Utorok: 9.00 – 11:00
Utorok: 12:00-15:00
Piatok: 9:00 – 12:00

SO-NE: zatvorené

21september2020

Povinnosť nosiť rúška na školách do 1. októbra 2020

Povinnosť nosiť rúška na školách
do 1. októbra 2020

Od 14. septembra 2020 platí nové opatrenie k noseniu rúšok, ktorým sa predlžuje povinnosť nosiť rúška na školách do 1. októbra 2020.

Toto opatrenie platí pre pedagógov a odborných zamestnancov (napr. asistent učiteľa alebo špeciálny pedagóg) a žiakov 2. stupňa základných škôl a študentov stredných škôl v rámci vyučovania. Nosenie rúšok v triedach nie je povinné pre mladšie deti (tie, ktoré navštevujú predškolské zariadenia a 1. stupeň základných škôl), je však odporúčané. Nosenie rúšok je povinné aj pre pedagógov, odborných zamestnancov a všetkých žiakov v interiérových priestoroch s výnimkou času potrebného na konzumáciu jedál a nápojov.

Foto: pixabay.com

Utorok: 9.00 – 11:00
Utorok: 12:00-15:00
Piatok: 9:00 – 12:00

SO-NE: zatvorené

21september2020

COVID-19: Aktualizované informácie k vstupu na územie SR

COVID 19: Aktualizované informácie k vstupu na územie SR

Povinnosti osoby vstupujúcej na územie Slovenskej republiky sa líšia podľa toho, či v posledných 14 dňoch pred príchodom navštívila krajinu označenú ako menej rizikovú alebo inú krajinu v rámci EU alebo inú krajinu mimo EU.

1. Po príchode z menej rizikových krajín osoba nie je povinná hlásiť sa na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva, nemusí zostať v domácej izolácii a nemusí absolvovať test na Covid-19. Musí sledovať svoj zdravotný stav a v prípade akýchkoľvek príznakov respiračného ochorenia musí telefonicky kontaktovať svojho lekára.

Zoznam menej rizikových krajín (k 18.9.2020): Austrália, Bulharsko, Cyprus, Čína, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Írsko, Island, Japonsko, Kórejská republika, Kanada, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Monako, Nemecko, Nórsko, Nový Zéland, Poľsko, Rakúsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Švajčiarsko, Švédsko a Taliansko.

2. Po príchode z rizikovej krajiny EU má osoba dve možnosti:

a) zostáva v domácej izolácii aj s členmi spoločnej domácnosti a zaregistruje sa najneskôr pri vstupe na webe https://korona.gov.sk/ehranica/. Najskôr na 5. deň absolvuje test na Covid-19, alebo ak nemá žiadne príznaky ochorenia, môže domácu izoláciu ukončiť po 10 dňoch aj bez testu.

b) pri vstupe na územie SR sa preukáže negatívnym RT-PCR testom nie starším ako 72 hodín.

Bez ohľadu na to, ktorú možnosť si vyberie, je každý povinný sa elektronicky alebo telefonicky hlásiť na regionálnom úrade verejného zdravotníctva (Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre, telefón 0948 495 915) a svojmu všeobecnému lekárovi.

3. Po príchode z rizikovej krajiny mimo EU musí ísť osoba vždy do domácej izolácie spolu s členmi spoločnej domácnosti, musí sa najneskôr pri vstupe registrovať na http://korona.gov.sk/ehranica a najskôr na piaty deň absolvovať test na COVID-19.

Výnimky z uvedených povinností a ďalšie podrobné informácie nájdete v Opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR.

Foto: https://112.international