Philovi chýba v Nitre pláž a rugby
Philovi chýba v Nitre pláž a rugby
Narodil sa severne od Sydney, v malom meste Gosford. Pričom až po príchode do Nitry zistil, že Gosford je jej partnerským mestom! Vyzerá to ako osud.
Ako dlho už žiješ v Nitre?
8 rokov.
Aká bola tvoja cesta do tohto mesta? Prečo si si na život vybral Slovensko a zvlášť Nitru?
Predtým, ako som prišiel do Nitry, žil som 3 roky v Žiline. Na Slovensko som prišiel, lebo som chcel žiť v Európe. Mám rád kultúru strednej a východnej Európy. Strávil som mnoho rokov cestovaním po svete, navštívil som aj Rusko a strednú a východnú Európu a toto je pre mňa skvelá časť sveta.
Aký je príbeh jazykovej školy, ktorej v Nitre šéfuješ?
Bol som učiteľom či trénerom väčšinu môjho pracovného života, v rôznych oblastiach. Angličtinu som začal učiť v roku 2006 v Žiline, na Canadian Language School. Keď sa mi skončil kontrakt, vrátil som sa na rok do Austrálie kvôli jednému zaujímavému krátkemu projektu a potom opäť naspäť do Žiliny, kde som znova učil angličtinu. Keď prišla finančná kríza, v rokoch 2008-2009, mnoho študentov prestalo jazykovú školu v Žiline navštevovať a tak som sa na pár rokov vrátil domov. Po skončení krízy som sa vrátil na Slovensko. Beriem ho ako môj druhý domov. Opäť som chcel učiť, no rozhodol som sa otvoriť pobočku Canadian Language School v Nitre s tým, že som sa zameral na ponuku rodených anglicky hovoriacich lektorov, aby pomohli študentom dosiahnuť vyšší level angličtiny než zvyčajne. Škola sa neustále vyvíjala, aby vyhovovala potrebám slovenských študentov. Aktuálne sa chystám ponúknuť nový koncept pre pokročilých študentov, ktorým sa môžu ešte viac zlepšiť. Pôjde o akýsi „rýchly a zbesilý“ súbor cvičení, ktoré priblížia schopnosti študentov skutočne veľmi rýchlo k rodeným anglicky hovoriacim ľuďom.
Mal si s učením skúsenosti aj predtým, ako si s ním začal?
Áno. Strávil som 20 rokov ako obchodný analytik vo veľmi veľkej energetickej firme v Sydney. Veľká časť tejto pozície bola o tréningu ľudí myslieť moderne, rozširovať ich zručnosti, učiť ich nové systémy a procesy. Toto obdobie zahŕňalo prechod zo života bez počítačov na život s počítačmi v mnohých oblastiach. No a tiež som trénoval ľudí v športe. Všetky moje životné skúsenosti mi pomohli byť lepším učiteľom angličtiny, pretože je potrebné vedieť si pomôcť so všetkými témami, vrátane menej bežných ako sú jadrová a iná fyzika, právo, geografia, politické dejiny, rôzne druhy vedy, obchod a podobne. Učiteľ nemôže skutočne učiť jazyk bez použitia širokej škály slovnej zásoby, ktorú používame v reálnom živote.
Akí sú tvoji študenti? Ako sú na tom celkovo Slováci s angličtinou? Chcú sa učiť, napredovať? Pamätám si, že som mala strach hovoriť, lebo som sa bála, že urobím chyby.
Dnes už veľa mladých ľudí hovorí po anglicky, ale ak ich v škole neučí človek, ktorého rodným jazykom je angličtina, kvalita ich schopností komunikovať v cudzom jazyku je limitovaná. Veľa mladých ľudí hrá videohry a sleduje filmy v angličtine, čo im pomáha sa zlepšovať. Starší ľudia sa pri komunikácii necítia komfortne, mnohí sa v mladosti učili ruštinu. Ale väčšina mojich študentov sa učiť chce. Ale sú zaneprázdnení, nemajú čas študovať doma, takže preferujú prísť na lekcie 2-3-krát do týždňa. Je úplne normálne, ak študenti na začiatku pociťujú nervozitu, ale snažím sa na hodinách udržať veľmi neformálnu atmosféru, takže táto nervozita trvá iba pár minút. A to je jeden z dôvodov, prečo sa vracajú na ďalšie hodiny. Pre nich je to veľký krok k ich vlastnému progresu. Užívajú si, že sú schopní použiť angličtinu, hoci v minulosti sa báli hovoriť. Slovenský systém výučby cudzích jazykov je založený na učebnicových pravidlách a syntaxi, pretože to je spôsob, akým sa učí slovenčina, no dobrá angličtina sa lepšie učí inak. Vo všeobecnosti, rozdiely medzi Angličtinou a slovanskými jazykmi znamenajú, že mnoho ľudí má rovnaké problémy, ako napríklad porozumieť anglickým „perfect“ časom. Pre študentov je teda veľkým benefitom, ak majú učiteľa, ktorý žije nejaký čas na Slovensku, lebo je schopný rozoznať tieto problémy a tým pádom učiť efektívnejšie.
Aký je život v Nitre? Dá sa toto mesto porovnávať s tými, v ktorých si žil?
Nitra je skôr veľkým ako malým mestom, ale mám to tu rád. Je tu veľa zelene a v mnohom sa podobá mestám, v ktorých som žil v Austrálii. Počas tých 8 rokov, čo tu žijem, sa Nitra dosť zmenila. Je tu množstvo rôznych typov reštaurácií, festivalov. Bežnejšie už sú terasy, čo vytvára skvelú atmosféru. A hoci si myslím, že turistický vláčik je fajn koncept, podľa mňa jeho prejazd pešou zónou nie je dobrý nápad. Keby tadiaľ nechodil vláčik a autá, tak terasy na Kupeckej ulici by mohli byť väčšie. Ale nebol by problém to zmeniť. Inak, čo sa týka ľudí, za tie roky ich tu už poznám veľa a mnoho z nich je skutočne priateľských a nápomocných. Čo je pre mňa zábavné a úplné iné ako v Austrálii, je to, že tu to vyzerá tak, že všetci vedia veľa o životoch či práci druhých.
Chýba ti niečo z Austrálie?
Nie veľa, ale určite pláž, rugby a pár mojich obľúbených značiek potravín. Ale v skutočnosti som tu získal množstvo nových vecí a skúseností, ktoré by som nikdy nemal, keby som zostal v Austrálii. Napríklad aj môjho milovaného psa Maplea. Som tu šťastný.
Čo máš na Nitre rád a čo by si radšej zmenil?
Hrad je úžasný, to bez debaty. Mnoho hradov nie je aktívnych, no tento je, kvôli kostolu. Je to veľká atrakcia Nitry. Chodím hore každý deň so psom. Aj park je fantastický. Nitra je malé mesto, ale ten park je lepší ako v mnohých väčších mestách, ktoré som navštívil. No a čo by som zmenil? Veci, ktoré súvisia s turistickým ruchom. Napríklad Farská ulica by mohla byť tiež skvelou pešou zónou, lebo je tam veľa krásnych stromov a zaujímavejších budov ako na súčasnej pešej zóne. Plus je odtiaľ skvelý prístup na hrad cez námestie pred galériou. Omylom je pre mňa rozdelenie mesta Mostnou ulicou. Doprava by mala ísť okolo centra a do neho by sa mali dostať iba rezidenčné a zásobovacie vozidlá. Ďalej fontány by mohli byť lepšie a bezpečnejšie. Nový štýl sú tzv. walk through fontány, cez ktoré môžu behať deti a psy. Počas horúcich dní sa síce v meste objavia tie vodné osviežovače, ale podľa mňa by nový štýl fontán vyzeral profesionálnejšie, napríklad aj s farebnými svetlami. Často je to všetko otázka peňazí, kde by mohol pomôcť fakt, že Nitra má dve univerzity. Cez ne by sa sem mohli prilákať investori a univerzity by mohli ponúkať štúdium väčšiemu počtu zahraničných študentov, ale za lepšiu cenu ako v iných krajinách. Nitra by mohla byť stredoeurópskym ekvivalentom Oxfordu či Cambridge v Anglicku alebo Sorbonny vo Francúzsku.
Veľa ľudí v Nitre ťa pozná nielen cez jazykovú školu, ale aj pre tvojho psa. Maple je zo Slovenska?
Áno. Má skoro 6 rokov. Narodeniny oslavuje 1. augusta, pretože je to zachránený pes. Našiel sa ako 2-3-mesačné šteňa v nejakej dedine, nikto ho nechcel, takže nálezkyňa ho plánovala odniesť do útulku. Rozhodli sme sa stretnúť a on si adoptoval mňa. Stal sa súčasťou školy. Je to krásny a zábavný chalan. Chodíme spolu všade. Je to najlepší pes, akého som si mohol priať.
Foto: Archív Phil Le Mottee
