Narodil si sa v USA. Ako dlho žiješ v Nitre?

Som tu asi rok.

Pamätáš si ešte na prvú návštevu tohto mesta? Ako na teba zapôsobilo? Na čo spomenieš ako na prvé?

Veľmi dobre. Boli sme na opekačke na Hideparku. Pamätám si, že všetci boli veľmi priateľskí a hovorili omnoho lepšie po anglicky, než som očakával.

Kde v USA si prežil väčšinu svojho života? Môžeš porovnať život za oceánom so životom tu v Nitre?

Narodil som sa a vyrastal asi hodinu na sever od Detroitu v štáte Michigan. Američania sú veľmi podobní Slovákom. Jedni aj druhí sú rodinne založení a veľa ľudí, ktorých som stretol, sú skutočne tvrdo a so zápalom pracujúci. A to na oboch miestach.

Je v Nitre niečo, čo ti vyslovene chýba z USA? A je niečo, čo si objavil práve tu u nás?

Okrem mojej rodiny mi v Nitre najviac chýba pizza! No a čo som objavil práve tu? Zistil som, že milujem nákupné vozíky, pretože tu u vás sa všetky 4 kolesá otáčajú. V USA sa otáčajú iba dve kolesá v zadnej časti. (Smiech.)

Za manželku si si vybral ženu zo Slovenka. Predstavoval si si niekedy, že budeš mať rodinu na dvoch rôznych miestach sveta?

Skutočne som si nikdy nepredstavoval, že budem mať rodinu inde ako v USA. Ale po tom, čo som sa zamiloval do Lenky a do jej rodiny, si neviem predstaviť, že by som svojich blízkych nemal na dvoch miestach.

Foto: Archív Lenky Smith

Pochádzate z cudziny, v Nitre pracujete, žijete, väčšinou sa pohybujete v tom istom prostredí a chcelo by to zmenu? Pokiaľ máte záujem spoznať príjemných ľudí, dozvedieť sa niečo o slovenskej histórii a nevadí vám manuálna práca, odporúčame využiť ponuku OZ Leustach. Už dlhé roky sa venuje obnove hradu Hrušov. „Momentálne sa tam vykonávajú murárske práce a potrebovali by sme záujemcov o pomocné práce ako je príprava a nosenie malty, nosenie a podávanie kameňov na miesta murovania a murárovi, odvoz a prenášanie sute či sitovanie zeminy získanej pri archeologickom výskume,“ vyratúva Jozef Blaho zo združenia Leustach. No a za prácu sa môžete tešiť aj na občerstvenie. A verte, že v krásnej prírode človeku vyhladne rýchlo. OZ Leustach aktuálne uvíta 4 záujemcov, ktorých na hrad Hrušov aj odvezie. Odchádza sa vždy v sobotu ráno o 8. hodine, v prípade vhodného počasia sa pracuje do 19. hodiny. Ak vás táto dobrovoľnícka aktivita zaujala, neváhajte a staňte sa súčasťou obnovy slovenského kultúrneho dedičstva, zoznámte sa s novými priateľmi a naučte sa niečo po slovensky. Viac informácií získate u Jozefa Blahu na mailovej adrese leustach@gmail.com, kde sa môžete s vašou partiou aj prihlásiť.

Foto: COMIN, OZ Leustach

Nábor do Jarného kurzu slovenského jazyka, ktorý v spolupráci s COMIN organizovalo OZ Mareena, sa uskutočnil v druhej polovici januára a začiatkom februára. Zaregistrovaných bolo 90 ľudí, na vstupnom teste sa zúčastnilo 69 potenciálnych študentov. Tí mali záujem jednak o kurz pre začiatočníkov, ale aj o kurz pre mierne pokročilých, ktorý im ponúkla OZ Mareena. Na základe písomných vstupných testov a ústnych pohovorov bolo do kurzu pre začiatočníkov vybraných 15 účastníkov. 

Kurz slovenského jazyka pre začiatočníkov bol naplánovaný na 10 týždňov s realizáciou v období od 17. februára do 30. apríla 2020. Prebiehal dvakrát týždenne a prezenčnou formou sa podarilo zrealizovať 6 z plánovaných 20 hodín výučby. Keďže opatrenia súvisiace so zabránením šírenia ochorenia COVID-19 obmedzili akékoľvek formy prezenčnej výučby, v začatom Jarnom jazykovom kurze pre začiatočníkov sa pokračovalo online. Takto bolo zrealizovaných 14 lekcií.

Jazykový kurz pre začiatočníkov navštevovalo 15 účastníkov z 10 krajín sveta: Ukrajina (4), Filipíny (3), Rusko (1), Irak (1), Belgicko (1), Nepál (1), Írsko (1), Peru (1), Grécko (1), Brazília (1). Z nich bolo 9 nových účastníkov a šiesti absolvovali aj Jesenný jazykový kurz.

Na vyučovacích hodinách lektori so študentmi prešli rôzne témy, napr. základné vetné modely (oznamovacia veta, opytovacia veta), frázy pri zoznamovaní, privlastňovacie zámená, časovanie slovies vybraných tried, orientácia v čase, prechyľovanie (tvorenie ženských mien), číslovky, osobné zámená, časovanie nepravidelných slovies, prídavné mená (opozitá), adjektíva atď. Študenti a študentky sa do hodín aktívne zapájali a prejavili záujem o absolvovanie ďalších jazykových kurzov. Väčšina účastníkov sa vyjadrila, že kurz bol pre nich veľmi užitočný, uviedli, že sa zlepšili v gramatike, pochopili štruktúru jazyka a budú tak schopnejší začať komunikovať v slovenčine. 

Foto: pixabay.com

Začnime vysvetlením, čím sa zaoberá Centrum pre výskum etnicity a kultúry?

Centrum pre výskum etnicity a kultúry je občianske združenie, ktoré sa venuje témam kultúrnej rozmanitosti, spolužitia menšín a väčšiny, menšinovým právam, menšinovým politikám. Najviac pozornosti venujeme integrácii cudzincov na Slovensku a situácii Rómov. V týchto témach sa venujeme najmä výskumu, vzdelávaniu a advokácii. To znamená, že realizujeme najčastejšie kvalitatívny výskum. Napríklad zisťujeme, aké skúsenosti majú cudzinci s prístupom k integračným službám, alebo ako funguje inklúzia rómskych detí vo vzdelávaní a podobne. Zistenia a odporúčania z našich výskumov sa potom snažíme prostredníctvom vzdelávacích workshopov či advokačných podujatí (ako sú napr. rôzne konferencie, semináre, okrúhle stoly) komunikovať tým, ktorí majú možnosť niečo zmeniť, zlepšiť, napríklad samosprávam, školám, ale aj ministerstvám. Naším cieľom je získavať nové poznatky priamo z terénu, pretaviť ich do odporúčaní smerom k zodpovedným inštitúciám, aby sme pomáhali situáciu zlepšiť.

Jednou zo zaujímavých činností CVEK je aj tvorba stratégií integrácie cudzincov v rámci Slovenska a teda aj Nitry. Ako prebieha práca na takomto dokumente?

Stratégie integrácie si vytvárajú mestá samotné, tak tomu bude aj v prípade Nitry. My im v tom len rôznymi spôsobmi pomáhame. V Nitre je to napríklad spomínaným výskumom. Nitra zvolila veľmi zodpovedný prístup k vytváraniu stratégie integrácie cudzincov. Mesto totiž pochopilo, že na to, aby si mohlo zadefinovať akékoľvek opatrenia na integráciu cudzincov, musí najprv poznať situáciu. Musí teda vedieť, akí cudzinci do mesta prichádzajú, odkiaľ, za akým účelom, aké majú skúsenosti s adaptáciou na nové prostredie, čo im pomáha a čo je, naopak, náročné. Na druhej strane mesto tiež potrebuje vedieť, aká je „ponuka“ na strane samosprávy, teda čo všetko mesto dáva cudzincom k dispozícii, aby sa tu mohli usadiť a začať si vytvárať pocit domova. Tým nemyslíme materiálnu alebo finančnú pomoc, ale to, aké príležitosti mesto vytvára. Sú napríklad k dispozícii nízkoprahové kurzy slovenčiny? Je k dispozícii nejaké poradenstvo? Môžu sa cudzinci zapájať do kultúrnych alebo občianskych aktivít? Majú dostatočný prístup k zrozumiteľným informáciám o dianí v meste? Majú prístup k sociálnym službám? Toto všetko zisťujeme v rámci tzv. situačnej analýzy, na ktorej momentálne v CVEK-u pracujeme a ktorá bude podkladom pre vypracovanie integračnej stratégie.

Prečo sa vlastne tieto stratégie vytvárajú, čo je ich cieľom?

Cieľom integračných stratégií v jednotlivých mestách by malo byť vytvorenie priestoru pre napĺňanie potrieb cudzincov, ktorí sú tiež obyvateľmi miest a obcí, aby mohli čo najlepšie rozvíjať svoj potenciál a stať sa tak plnohodnotnými členmi miestnych spoločenstiev. Nemusí ísť pritom o samostatnú integračnú stratégiu. Potreby cudzincov môžu reflektovať aj iné strategické dokumenty, napríklad plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja, komunitné plány sociálnych služieb, koncepcie rozvoja školstva, rozvoja kultúry a podobne. Pretože integrácia je prierezová záležitosť, týka sa mnohých oblastí života.

Ako to s cudzincami na Slovensku vyzerá? V súvislosti s minulosťou a s výhľadom do budúcnosti. Pribúda ich u nás? Sme pre cudzincov zaujímavou krajinou? Ak áno, v akých oblastiach? Skôr je to práca alebo štúdium?

Slovensko sa pre cudzincov stáva čoraz zaujímavejším. Pre ilustráciu, v roku 2010 na Slovensku žilo okolo 63-tisíc cudzincov, teraz je to viac než dvojnásobok, okolo 140-tisíc. S každým rokom k nám prichádza viac a viac ľudí zo zahraničia, niektorí len na obmedzený čas, iní sa tu plánujú usadiť. Zaujímavé je, že kedysi tvorili väčšinu prichádzajúcich cudzincov občania EÚ. V súčasnosti už mierne prevažujú občania tzv. tretích krajín, čiže z krajín mimo EÚ. Najviac cudzincov k nám teraz prichádza z Ukrajiny a zo Srbska. Ku koncu roka 2019 malo na Slovensku pobyt vyše 38-tisíc občanov Ukrajiny a takmer 17-tisíc občanov Srbska. Nárast počtu cudzincov súvisí s výkonom slovenskej ekonomiky a klesajúcou nezamestnanosťou. Veľká časť cudzincov prichádza práve kvôli možnosti zamestnania, pretože zamestnávatelia nevedia nájsť pracovnú silu na Slovensku. Okrem zamestnania sú však motivácie prisťahovať sa na Slovensko veľmi rozmanité. Niektorí prichádzajú za štúdiom, niektorí si nájdu partnera či partnerku z našej krajiny a rozhodnú sa sem prisťahovať, iní prichádzajú podnikať a podobne. 

Napriek roku 2020 je ešte stále veľa Slovákov, ktorí majú strach z neznámeho a teda aj z cudzincov, ktorí sa rozhodnú u nás pracovať, študovať, žiť. Ako ich presvedčiť, že je to jednoducho normálna vec, rovnako ako keď ide Slovák pracovať, študovať, žiť napríklad do Anglicka? Vieme, že politika je jedna vec, ale ako k zlepšeniu vnímania cudzincov môže prispieť každý bežný Slovák?

V tomto smere je dôležitá jednak skúsenosť a jednak to, čo ako bežní ľudia počúvame, vnímame od našich lídrov. Skúsenosť s cudzincami má čoraz viac ľudí na Slovensku, najmä vo väčších mestách. Stretávajú sa s nimi v práci, deti majú spolužiakov a spolužiačky zo zahraničia, na uliciach počujeme iné jazyky. Avšak človek, ktorý má strach z neznámeho, sa bude priamemu kontaktu s cudzincami vyhýbať, či aktívne brániť. A ak sa do kontaktu s nimi dostane, jeho vnímanie bude pravdepodobne do veľkej miery skreslené práve strachom a z neho prameniacimi predsudkami. Práve preto je dôležité, aby sa lídri, teda politickí predstavitelia na všetkých úrovniach, snažili tento strach minimalizovať. A to je možné zodpovednou komunikáciou smerom k obyvateľom. Lídri musia so svojimi obyvateľmi hovoriť o ich obavách, ukazovať im, že existujú riešenia pre dobré spolužitie ľudí z rôznych kultúr a následne tie riešenia aj realizovať. Veľmi dôležité je aj ukazovanie „normálnosti“ prostredníctvom médií. Teda ukázať, že cudzinci sú takí istí ľudia ako my, ktorí sa snažia žiť svoj život čo najlepšie, zabezpečiť svoje rodiny, venovať sa svojim záľubám, mať veci, z ktorých sa tešia. Dôležitú úlohu môžu zohrávať aj samosprávy, ktoré môžu vytvárať priestor na vzájomné spoznávanie sa, napr. kultúrne podujatia, dobrovoľnícke a komunitné aktivity. A čo môže urobiť každý z nás? Každý jeden z nás môže prevziať zodpovednosť a prejaviť snahu vyhľadať si informácie, dozvedieť sa viac o tom, kto na Slovensko prichádza, aké sú skúsenosti cudzincov s adaptáciou v novej krajine. A aj keď je to veľmi náročné, každý jeden z nás sa môže pokúsiť uvedomiť si svoje predsudky (a tie máme všetci) a zamyslieť sa nad tým, ako ovplyvňujú jeho samotného, jeho okolie, ale aj širšiu komunitu a ľudí v nej. Práve s touto úlohou však mnohí ľudia potrebujú pomôcť. 

Foto: Pixabay

Aká je tvoja prvá spomienka na Nitru?

Keď som prišla do mesta a videla hrad, ako sedí nad tým všetkým na kopci. V Kanade nemáme hrady, takže tento pohľad si vždy užívam.

Vedela si niečo o Slovensku, keď ti Mitch oznámil, že bude hrať v Nitre? Zháňala si nejaké informácie o meste, o krajine?

Musela som si vygoogliť, kde v Európe Slovensko je. (Smiech.) Predtým, než sme prišli na Slovensku, som bola iba vo Viedni, nikdy nie viac na východ. Našla som veľa informácií o Bratislave a zistila, že Nitra má podobný počet obyvateľov ako Lethbridge a že počasie je omnoho horúcejšie v lete a počas zím je tu málo snehu.

Mitch tu doteraz strávil 4 sezóny, ako dlho si v Nitre ty?

Rovnako som tu strávila 4 sezóny. Rok po roku bolo ľahšie sa do Nitry vrátiť. Zamilovali sme sa do mesta a našli sme tam skutočne dobrých priateľov.

Valerii Popovych žije v Nitre už 4 roky. Okrem štúdia zastáva funkciu koordinátora pre rusky hovoriacich študentov na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. „Niekedy sa mi zdá, že toto mesto je už mojím prvým domovom,“ hovorí mladík, ktorý pri zavedení bezpečnostných opatrení proti šíreniu vírusu ani nepremýšľal, že by sa vrátil domov. „Keď sa prerušila prezenčná výučba a všetci začali odchádzať, hneď som sa opýtal rektora univerzity, či môžu v meste zostať zahraniční študenti, ktorí nechcú ísť domov. Keď povedal, že áno, cítil som, že tu budem v bezpečí.“

Valerii oceňuje starostlivosť univerzity o každého jeho kolegu, ktorý sa rozhodol nevrátiť sa do rodnej krajiny. „Všetci bývame na jednom internáte, ŠD Nitra, nakoľko zo ŠD Zobor sa stalo štátne karanténe stredisko. Je nás tu okolo 70 študentov. Nielen zo zahraničia. Niekoľkým slovenským študentom, ktorí študujú zdravotníctvo, bola udelená výnimka,“ vysvetľuje. Väčšina, približne 50 zahraničných študentov je z rusky hovoriacich krajín. Z Ukrajiny, Ruska, Bieloruska a Kazachstanu. Aktuálne všetci musia čakať, kým sa uvoľnia bezpečnostné opatrenia v ich domovskom štáte a potom si môžu užiť letné prázdniny s rodinami. „Nikto nemal nejaké seriózne problémy. Ak niekto potrebuje pomoc, pomáhame si navzájom. Samozrejme, pri vážnejších problémoch som tu ja a moji kolegovia z Oddelenia pre medzinárodné vzťahy.“

Študenti UKF v Nitre, ktorých pandémia takpovediac uväznila pod Zoborom, však neleňošia. „Škola prispôsobila podmienky online výučby cez špeciálny video konferenčný systém. Za to patrí veľká vďaka vedeniu a Katedre informatiky za inštaláciu a podporu systému,“ dodáva Valerii Popovych. Rodák z Kyjeva je v pravidelnom kontakte so svojou rodinou a priateľmi na Ukrajine. „Situáciu okolo ochorenia COVID-19 na Ukrajine už príliš nesledujem. Všetky hlavné informáciu sa dozviem od rodiny, keď spolu komunikujeme cez sociálne siete. Pravdupovediac, najviac ma zaujíma situácia na Slovensku, kde teraz žijem a cítim sa tu ako doma. Myslím si, že vďaka tomu, že Slováci sú zodpovední, je tu situácia oveľa lepšia a pozitívnych prípadov omnoho menej ako v susedných krajinách.“

Vlani v mesiacoch január – apríl prijatých žiadostí od štátnych príslušníkov tretích krajín bolo 1029, od občanoch z krajín Európskej únie to bolo 151 žiadostí. V rovnakom období v tomto roku bolo žiadostí od občanov tretích krajín 766 a od štátnych príslušníkov krajín EÚ 75. „Pokles prijatých žiadostí je spôsobený opatreniami ohľadom koronavírusu. Neprijímajú sa registrácie štátnych príslušníkov EÚ, ani žiadosti o udelenie pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín,“ vysvetlila riaditeľka Oddelenia cudzineckej polície PZ Nitra mjr. Mgr. Veronika Horváthová.

Čo sa týka aktuálneho počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli prihlásení na pobyt u nás k 30. aprílu 2020, bolo ich 5070, štátnych príslušníkov krajín Európskej únie bolo 3221. Konkrétne v okrese Nitra je to 3971 občanov tretích krajín a 2157 občanov štátov EÚ.

Oddelenie cudzineckej polície PZ Nitra počas prvých štyroch mesiacov roka 2020 riešilo 46 cudzích štátnych príslušníkov na neoprávnenom pobyte + 9 cudzincov legál za trestné činy. Najčastejšie dôvody neoprávneného pobytu boli:

• vstup a pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky bez oprávňujúcich dokladov,
• páchanie trestnej činnosti,
• zneužívanie MPS, D víz,
• zneužitie schengenských víz,
• porušenie podmienok pobytu (neplnenie účelu pobytu),
• prekročenie doby pobytu uvedenej vo víze a v povolení na pobyt,
• prekročenie doby povolenej bezvízovou dohodou,
• stiahnutie žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky
• neoprávnený pobyt a žiadosť o udelenie azylu v inom členskom štáte.