Druhé kolo celoplošného testovania na COVID-19 sa v Nitre NEUSKUTOČNÍ.

Ak ste boli na teste minulý víkend, jeho výsledky sú stále platné. Vždy sa uistite, že máte certifikát o vašom negatívnom výsledku stále so sebou.

Celoplošné testovanie je dobrovoľné, určené pre každého staršieho ako 10 rokov, obyvatelia nad 65 rokov sa ho zúčastniť nemusia. Prísť sa otestovať na COVID-19 môžu aj cudzinci žijúci na Slovensku. Na odberné miesto si nezabudnite priniesť akýkoľvek doklad totožnosti, teda občiansky preukaz alebo pas.

Pre viac informácií sledujte stránky https://korona.gov.sk/ a https://www.somzodpovedny.sk/. 

Ak potrebujete viac informácií, kontaktujte, prosím, COMIN prostredníctvom kontaktného formuláru na stránke www.comin.sk  alebo prostredníctvom emailu info@comin.sk.

V tomto roku sme zažili niekoľko mesiacov dištančného vzdelávania, ktoré sa možno opäť stane témou dňa. Táto forma štúdia je pre mnohé deti náročnejšie než pre iné. Patria medzi ne aj deti cudzincov, ktoré sú veľmi špecifickou skupinou. V čase dištančného vzdelávania čelila mnohým ťažkostiam. Viac ako dvetisíc detí na základných školách prechádza aj v bežnom období mnohými adaptačnými ťažkosťami. Obvykle majú ale pri sebe pani učiteľku či učiteľa, ktorí im dokážu pomôcť priamo v triede počas vyučovania alebo po ňom. Príručka, ktorú v spolupráci s Nadáciou Milana Šimečku vypracovala riaditeľka CVEK-u Elena Gallo Kriglerová, pomôže pedagogickým zamestnancom lepšie zvládnuť dištančné vzdelávanie práve tejto skupiny detí.

Príručku Vzdelávanie detí cudzincov v čase korony si môžete stiahnuť nižšie.

Ako dlho žiješ na Slovensku?

Od januára 2006, keď som ako študent Politecnico di Bari získal postgraduálne štipendium na Žilinskej univerzite. Bolo to štipendium Marie Skłodowska-Curie Actions. Ale v podstate za všetkým bol Braňo, výskumník zo Žilinskej univerzity, ktorý hľadal adeptov na mojej univerzite. V tom čase som sa hlásil na zisk titulu PhD. Stali sa z nás priatelia a raz mi tak povedal, že prečo nerobím to isté, čo on. A moja odpoveď bola, prečo nie! (Smiech.) Niekedy osud zaklope na tvoje dvere neočakávane.

Čo si vtedy vedel o Slovensku?

(Smiech.) Vtedy som ani len nevedel, že Slovensko existuje. Mnoho ľudí v Taliansku si stále mýli Slovensko a Slovinsko. Niektorí moji priatelia sa ma ešte aj dnes pýtajú, ako vyzerá more na Slovensku. Raz som dokonca dostal balík z Talianska sa adresou Nitra/Slovisnko. (Smiech.) Pred príchodom som sa ale pripravoval, a bolo to veľmi vtipné, lebo vtedy u vás bola skutočne chladná zima a ja som sa do Žiliny, kde bolo mínus 20 stupňov, presťahoval z juhu Talianska, kde bolo plus 10. Pamätám si, že v tom roku som prvý raz videl cesty bez snehu až v apríli. Takmer som si myslel, že ten sneh sa tu nikdy neroztopí.

Ako si sa tu zabýval?

Nikdy predtým som nebol mimo Talianska. Takže som bol trošku vyplašený, ale hneď v úvode môjho pobytu na Slovensku som mal milú skúsenosť s jedným chalanom. Spýtal som sa ho na niečo na autobusovej zastávke v Bratislave. Keď zistil, že som cudzinec, pozval ma na kávu, všetko, čo som potreboval, mi vysvetlil a vieš čo? Po rokoch som tohto chalana stretol ako jedného z manažérov spoločnosti, s ktorou som pracoval. Svet je veľmi malý. Rob dobro a ono sa ti vráti.

Strávil som skvelý rok na Slovensku. Študijný systém tu je úplne iný. V Taliansku sme mali viac teoretického vzdelávania, zatiaľ čo v Žiline sa preferovala prax. Bol to skutočne zábavný študijný pobyt. Študentský život bol fajn, len problémom mojej väčšej integrácie bolo, že príliš nepijem alkohol, no a vieš, ako je to tu. (Smiech.)

Toto opatrenie platí pre pedagógov a odborných zamestnancov (napr. asistent učiteľa alebo špeciálny pedagóg) a žiakov 2. stupňa základných škôl a študentov stredných škôl v rámci vyučovania. Nosenie rúšok v triedach nie je povinné pre mladšie deti (tie, ktoré navštevujú predškolské zariadenia a 1. stupeň základných škôl), je však odporúčané. Nosenie rúšok je povinné aj pre pedagógov, odborných zamestnancov a všetkých žiakov v interiérových priestoroch s výnimkou času potrebného na konzumáciu jedál a nápojov.

Foto: pixabay.com

1. Po príchode z menej rizikových krajín osoba nie je povinná hlásiť sa na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva, nemusí zostať v domácej izolácii a nemusí absolvovať test na Covid-19. Musí sledovať svoj zdravotný stav a v prípade akýchkoľvek príznakov respiračného ochorenia musí telefonicky kontaktovať svojho lekára.

Zoznam menej rizikových krajín (k 18.9.2020): Austrália, Bulharsko, Cyprus, Čína, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Írsko, Island, Japonsko, Kórejská republika, Kanada, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Monako, Nemecko, Nórsko, Nový Zéland, Poľsko, Rakúsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Švajčiarsko, Švédsko a Taliansko.

2. Po príchode z rizikovej krajiny EU má osoba dve možnosti:

a) zostáva v domácej izolácii aj s členmi spoločnej domácnosti a zaregistruje sa najneskôr pri vstupe na webe https://korona.gov.sk/ehranica/. Najskôr na 5. deň absolvuje test na Covid-19, alebo ak nemá žiadne príznaky ochorenia, môže domácu izoláciu ukončiť po 10 dňoch aj bez testu.

b) pri vstupe na územie SR sa preukáže negatívnym RT-PCR testom nie starším ako 72 hodín.

Bez ohľadu na to, ktorú možnosť si vyberie, je každý povinný sa elektronicky alebo telefonicky hlásiť na regionálnom úrade verejného zdravotníctva (Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre, telefón 0948 495 915) a svojmu všeobecnému lekárovi.

3. Po príchode z rizikovej krajiny mimo EU musí ísť osoba vždy do domácej izolácie spolu s členmi spoločnej domácnosti, musí sa najneskôr pri vstupe registrovať na http://korona.gov.sk/ehranica a najskôr na piaty deň absolvovať test na COVID-19.

Výnimky z uvedených povinností a ďalšie podrobné informácie nájdete v Opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR.

Foto: https://112.international

Registrácia na jesenný kurz bola ukončená, nakoľko kapacita kurzu je už naplnená.

Pre viac informácií píšte sem: kurzy.nitra@mareena.sk.

Prihlasovanie: https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSc-tWmgirb7egIo97mBLErnl2kwVYSc-xXqwE0wbDgdqEBXtg/viewform

Počas krízovej situácie a v lehote dvoch mesiacov od jej odvolanie platia pre štátnych príslušníkov tretích krajín nasledovné pravidlá v súvislosti s pobytom a zamestnaním:

• POBYT

Zákon č. 404/2011 Z. z o pobyte cudzincov (§ 131i) rieši platnosť pobytov cudzincov, ktoré by uplynuli počas trvania krízovej situácie. Podľa zákona platnosť prechodného pobytu, trvalého pobytu alebo tolerovaného pobytu, ktorá by inak uplynula počas krízovej situácia, alebo ktorého platnosť by skončila do jedného mesiaca od odvolania krízovej situácie, sa automaticky predlžuje až do uplynutia dvoch mesiacov od odvolania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

• ZAMESTNANIE

Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (§72o) rieši platnosť potvrdení o možnosti obsadiť voľné pracovné miesto/povolenia na zamestnanie. Platnosť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie, ktorá by inak uplynula počas krízovej situácie alebo do jedného mesiaca odo dňa odvolania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, sa predlžuje do uplynutia dvoch mesiacov odo dňa odvolania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Zamestnanec môže pracovať len u zamestnávateľa, u ktorého pracoval v čase udeleného prechodného pobytu a podmienky v pracovnej zmluve zostanú nezmenené.

Ak potrebujete viac informácii kontaktujte nás a navštívte stránku UPSVAR.

Foto: pixabay.com

Majiteľka Madla Rjabininová je jej bývalá študentka. „Keď mi povedala, že ide otvárať kaviareň, nejako mimovoľne mi to napadlo. Čo tak ponúknuť debatu pri kávičke. Po anglicky. V jednom období fungoval aj nemecký, francúzsky a taliansky stôl. Tieto neprežili, ale my sme skalní,“ smeje sa Elen. Dobrá nálada je pre túto dôchodkyňu jednou z poznávacích čŕt a určite sa prenesie aj na vás, ak sa v Libresse zastavíte vo štvrtok o 17. hodine. „Väčšinou chodia Slováci. Sú to rôzni ľudia. Napríklad 66-ročný pán, ktorý bol voľakedy námorníkom a angličtinu sa začal učiť na lodi. Alebo lekárka, moja bývalá študentka z gymnázia či moja bývalá kolegyňa, ktorej syn s rodinou žije v Londýne, tak chce vedieť komunikovať, keď za ním ide. Často ľudia privedú svojich známych a kamarátov. Ale bolo obdobie, keď chodili aj cudzinci z rôznych krajín. A to bolo výborné pre tých našich, ktorí sa učia, lebo mohli komunikovať a stretnúť sa aj s rôznymi odtieňmi angličtiny.“ Práve komunikácia je základom pri štvrtkových English Table v Libresse. „Naša zásada je hovoriť. Žiadne vyučovanie, žiadna gramatika, hovoríme o všetkom a o ničom. Už si zvykli a netreba ich už veľmi nabádať, aby hovorili o čom len chcú. Samozrejme, ak má niekto nejaké otázky na gramatiku, napríklad naďabil na niečo pri čítaní apod., tak to vysvetlím a precvičíme si to. Ale teda zásadne po anglicky.“ Z vlastnej skúsenosti možno viete, že pri komunikácii v cudzom jazyku vás blokuje strach z toho, či bude všetko z vašich úst vychádzať gramaticky správne. Priznajte sa, koľkých pochytí panika pri pomyslení na predprítomný čas? „Tento strach treba odbúravať. Netreba sa báť hovoriť. Nie je dôležité ako sa to povie, ale ako sa tomu porozumie. Dôležitá je komunikačná stránka. Ak vám niekto nebude rozumieť, lebo skomolíte výslovnosť alebo slovosled, tak sa spýta, ako ste to mysleli, alebo či ste mysleli toto a toto a už je to konverzácia. A toto u nás v kaviarni funguje perfektne. Žiaden strach z hovorenia.“ Návštevníci English Table si na túto pravidelnú štvrtkovú aktivitu tak navykli, že aj počas troch mesiacov, keď bola Elen v nemocnici sa stretávali a konverzovali. Jej to však dosť chýbalo.

Učenie v krvi

Elen Vargicová sa angličtinu začala učiť na strednej škole, keď mala 14 rokov. Študovala na ekonomickej škole a anglického jazyka mala viac ako inde. „Na bežných stredných boli 3 hodiny, my sme mali ešte plus 2 hodiny anglickej korešpondencie. Navyše sme mali dvoch veľmi dobrých učiteľov, takže sme boli v angličtine skutočne silné,“ spomína. Po maturite jej vraj bolo úplne jasné, že musí študovať angličtinu. Pôvodne ju chcela mať v kombinácii s históriou, ale keďže tá sa neotvárala, tak si pribrala slovenčinu. A dnes akoby ju našla. Ale poporiadku. Po skončení vysokej školy začala Elen Vargicová učiť na Gymnáziu Eugena Gudernu v Nitre, kde vydržala až do roku 1991. Vtedy založila prvú súkromnú jazykovú školu pod Zoborom – VAGeS. S výučbou slovenského jazyka pre cudzincov začali okolo roku 1996, kedy ľudí zo zahraničia v našich končinách pribúdalo. „Mochovce vtedy začali byť viac medzinárodné. No a väčšina cudzincov manažérov býva tu alebo v Leviciach, takže dopyt po našom jazyku rástol a ja som začala učiť cudzincov. Samozrejme, všetci sme sa toho báli, lebo metodika výučby slovenského jazyka pre Slovákov je iná ako pre cudzincov.“ Už predtým však mala skúsenosť s učením slovenčiny cudzincov. V školskom roku 1991/1992 do jej rodiny cez výmenný program prišiel Američan David z Freemontu. „Raz sa ma spýtal, prečo hovorím: Mám knihu., keď je to kniha. Celé dopoludnie som premýšľala, ako mu to vysvetliť. Zrazu mi blyslo: Mám to! David, veď to je akuzatív. Mám knihu. A kniha je nominatív. On sa na mňa zadíval a pýta sa: Čo je ten akuzatív. (Smiech.) Slovenčina je komplikovaná, lebo je to flektívny jazyk. Máme veľa koncoviek. U nás sa vetné vzťahy vyjadrujú hlavne koncovkami, na rozdiel od angličtiny, kde na to slúžia predložky a poriadok slov.“ Až praxou a pribúdajúcimi študentmi sa naučila, ako vlastne slovenčinu učiť, aby z toho nemal nikto stres.

V siedmom nebi

Jazyková škola, ktorú pred takmer 30 rokmi Elen Vargicová založila, mala ambíciu byť iná. Zavádzali to, čo je dnes už, ako sama dúfa, prirodzené. Napríklad študenti nesedia v triedach tak, že si pozerajú na chrbty, ale za okrúhlym stolom. Učiteľov oslovujú krstnými menami a po vstupe do budovy sa hovorí iba po anglicky. „Aj keď sa niekto pýtal na organizačné veci, tlačili sme ich do komunikácie. A ďalšia vec, ktorou sme boli iní, boli anglické tábory. Vždy prvý júlový týždeň sme deti viedli k hovoreniu po anglicky a plus boli zamerané na anglickú drámu. To bolo úžasné! Dnes sa robia trošku inak, ale skvelé je, že ich navštevujú deti našich bývalých študentov.“ Hoci Elen osud VAGeS-u sleduje už iba z diaľky, jej láska, učenie, jej nechýba. Okrem angličtiny súkromne alebo počas štvrtkov na English Table, vyučuje aj slovenčinu pre cudzincov. „Väčšinou jeden povie ďalšiemu a je to taká reťazová reakcia. Jedna skupina mojich študentov slovenčiny sú ľudia, ktorí majú slovenských partnerov a prídu sem žiť a potom sú to rôzni manažéri, ktorí tu pracujú. Najviac z Mochoviec, kde sú Španieli, Francúzi, Taliani.“ To, že niekto prejaví snahu zvládnuť slovenčinu si Elen veľmi váži. „Som v siedmom nebi! Vždy, ako prvé, keď takýto študent prejaví záujem o slovenčinu poviem, ešte po anglicky: Ty si môj človek.“ Ale platí to aj pre Slovákov, ktorí „lúskajú“ angličtinu. „Všetkých povzbudzujem slovami: Viem, že chceme byť perfektní v jazyku, ktorý sa učíme. Ale nemusíme byť perfektní. Netrápme sa tým, čo nevieme, ale tešme sa z toho, čo vieme.“

Foto: Archív E. V.

Rodič (alebo iný zákonný zástupca dieťaťa) bude musieť predložiť čestné vyhlásenie, v ktorom uvedie, či sa dieťa od 17. augusta 2020 nachádzalo mimo územia SR, alebo či sa zúčastnilo na hromadnom podujatí. Pripojí aj vyhlásenie o bezinfekčnosti dieťaťa. Ak bolo dieťa mimo územia SR, alebo sa zúčastnilo hromadného podujatia, bude povinnosťou rodiča sledovať zdravotný stav dieťaťa a tiež aj osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Ak sa u niektorého z nich vyskytnú počas 14 dní príznaky respiračného ochorenia, bude potrebné telefonicky informovať ošetrujúceho lekára.

Počas prvých dvoch týždňov školského roka budú v školách platiť nasledovné pravidlá:

• všetci žiaci základných a stredných škôl budú povinne nosiť rúška v interiérových priestoroch školy mimo tried, s výnimkou konzumácie jedál a nápojov,
• žiaci 2.stupňa základných škôl a žiaci stredných škôl budú povinne nosiť rúška aj v triedach,
• žiaci 1.stupňa základných škôl a deti v predškolských zariadeniach rúška v triedach nebudú musieť nosiť.

Foto: pixabay.com