Projekt Vytvorenie Komunitného centra pre pracovnú a vedomostnú mobilitu v Nitre je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou. Projekt je kofinancovaný z dotácie mesta Nitra.
Pre viac informácií píšte sem: kurzy.nitra@mareena.sk.
Prihlasovanie: https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSc-tWmgirb7egIo97mBLErnl2kwVYSc-xXqwE0wbDgdqEBXtg/viewform
Počas krízovej situácie a v lehote dvoch mesiacov od jej odvolanie platia pre štátnych príslušníkov tretích krajín nasledovné pravidlá v súvislosti s pobytom a zamestnaním:
Zákon č. 404/2011 Z. z o pobyte cudzincov (§ 131i) rieši platnosť pobytov cudzincov, ktoré by uplynuli počas trvania krízovej situácie. Podľa zákona platnosť prechodného pobytu, trvalého pobytu alebo tolerovaného pobytu, ktorá by inak uplynula počas krízovej situácia, alebo ktorého platnosť by skončila do jedného mesiaca od odvolania krízovej situácie, sa automaticky predlžuje až do uplynutia dvoch mesiacov od odvolania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (§72o) rieši platnosť potvrdení o možnosti obsadiť voľné pracovné miesto/povolenia na zamestnanie. Platnosť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie, ktorá by inak uplynula počas krízovej situácie alebo do jedného mesiaca odo dňa odvolania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, sa predlžuje do uplynutia dvoch mesiacov odo dňa odvolania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Zamestnanec môže pracovať len u zamestnávateľa, u ktorého pracoval v čase udeleného prechodného pobytu a podmienky v pracovnej zmluve zostanú nezmenené.
Ak potrebujete viac informácii kontaktujte nás a navštívte stránku UPSVAR.
Foto: pixabay.com
Majiteľka Madla Rjabininová je jej bývalá študentka. „Keď mi povedala, že ide otvárať kaviareň, nejako mimovoľne mi to napadlo. Čo tak ponúknuť debatu pri kávičke. Po anglicky. V jednom období fungoval aj nemecký, francúzsky a taliansky stôl. Tieto neprežili, ale my sme skalní,“ smeje sa Elen. Dobrá nálada je pre túto dôchodkyňu jednou z poznávacích čŕt a určite sa prenesie aj na vás, ak sa v Libresse zastavíte vo štvrtok o 17. hodine. „Väčšinou chodia Slováci. Sú to rôzni ľudia. Napríklad 66-ročný pán, ktorý bol voľakedy námorníkom a angličtinu sa začal učiť na lodi. Alebo lekárka, moja bývalá študentka z gymnázia či moja bývalá kolegyňa, ktorej syn s rodinou žije v Londýne, tak chce vedieť komunikovať, keď za ním ide. Často ľudia privedú svojich známych a kamarátov. Ale bolo obdobie, keď chodili aj cudzinci z rôznych krajín. A to bolo výborné pre tých našich, ktorí sa učia, lebo mohli komunikovať a stretnúť sa aj s rôznymi odtieňmi angličtiny.“ Práve komunikácia je základom pri štvrtkových English Table v Libresse. „Naša zásada je hovoriť. Žiadne vyučovanie, žiadna gramatika, hovoríme o všetkom a o ničom. Už si zvykli a netreba ich už veľmi nabádať, aby hovorili o čom len chcú. Samozrejme, ak má niekto nejaké otázky na gramatiku, napríklad naďabil na niečo pri čítaní apod., tak to vysvetlím a precvičíme si to. Ale teda zásadne po anglicky.“ Z vlastnej skúsenosti možno viete, že pri komunikácii v cudzom jazyku vás blokuje strach z toho, či bude všetko z vašich úst vychádzať gramaticky správne. Priznajte sa, koľkých pochytí panika pri pomyslení na predprítomný čas? „Tento strach treba odbúravať. Netreba sa báť hovoriť. Nie je dôležité ako sa to povie, ale ako sa tomu porozumie. Dôležitá je komunikačná stránka. Ak vám niekto nebude rozumieť, lebo skomolíte výslovnosť alebo slovosled, tak sa spýta, ako ste to mysleli, alebo či ste mysleli toto a toto a už je to konverzácia. A toto u nás v kaviarni funguje perfektne. Žiaden strach z hovorenia.“ Návštevníci English Table si na túto pravidelnú štvrtkovú aktivitu tak navykli, že aj počas troch mesiacov, keď bola Elen v nemocnici sa stretávali a konverzovali. Jej to však dosť chýbalo.
Elen Vargicová sa angličtinu začala učiť na strednej škole, keď mala 14 rokov. Študovala na ekonomickej škole a anglického jazyka mala viac ako inde. „Na bežných stredných boli 3 hodiny, my sme mali ešte plus 2 hodiny anglickej korešpondencie. Navyše sme mali dvoch veľmi dobrých učiteľov, takže sme boli v angličtine skutočne silné,“ spomína. Po maturite jej vraj bolo úplne jasné, že musí študovať angličtinu. Pôvodne ju chcela mať v kombinácii s históriou, ale keďže tá sa neotvárala, tak si pribrala slovenčinu. A dnes akoby ju našla. Ale poporiadku. Po skončení vysokej školy začala Elen Vargicová učiť na Gymnáziu Eugena Gudernu v Nitre, kde vydržala až do roku 1991. Vtedy založila prvú súkromnú jazykovú školu pod Zoborom – VAGeS. S výučbou slovenského jazyka pre cudzincov začali okolo roku 1996, kedy ľudí zo zahraničia v našich končinách pribúdalo. „Mochovce vtedy začali byť viac medzinárodné. No a väčšina cudzincov manažérov býva tu alebo v Leviciach, takže dopyt po našom jazyku rástol a ja som začala učiť cudzincov. Samozrejme, všetci sme sa toho báli, lebo metodika výučby slovenského jazyka pre Slovákov je iná ako pre cudzincov.“ Už predtým však mala skúsenosť s učením slovenčiny cudzincov. V školskom roku 1991/1992 do jej rodiny cez výmenný program prišiel Američan David z Freemontu. „Raz sa ma spýtal, prečo hovorím: Mám knihu., keď je to kniha. Celé dopoludnie som premýšľala, ako mu to vysvetliť. Zrazu mi blyslo: Mám to! David, veď to je akuzatív. Mám knihu. A kniha je nominatív. On sa na mňa zadíval a pýta sa: Čo je ten akuzatív. (Smiech.) Slovenčina je komplikovaná, lebo je to flektívny jazyk. Máme veľa koncoviek. U nás sa vetné vzťahy vyjadrujú hlavne koncovkami, na rozdiel od angličtiny, kde na to slúžia predložky a poriadok slov.“ Až praxou a pribúdajúcimi študentmi sa naučila, ako vlastne slovenčinu učiť, aby z toho nemal nikto stres.
Jazyková škola, ktorú pred takmer 30 rokmi Elen Vargicová založila, mala ambíciu byť iná. Zavádzali to, čo je dnes už, ako sama dúfa, prirodzené. Napríklad študenti nesedia v triedach tak, že si pozerajú na chrbty, ale za okrúhlym stolom. Učiteľov oslovujú krstnými menami a po vstupe do budovy sa hovorí iba po anglicky. „Aj keď sa niekto pýtal na organizačné veci, tlačili sme ich do komunikácie. A ďalšia vec, ktorou sme boli iní, boli anglické tábory. Vždy prvý júlový týždeň sme deti viedli k hovoreniu po anglicky a plus boli zamerané na anglickú drámu. To bolo úžasné! Dnes sa robia trošku inak, ale skvelé je, že ich navštevujú deti našich bývalých študentov.“ Hoci Elen osud VAGeS-u sleduje už iba z diaľky, jej láska, učenie, jej nechýba. Okrem angličtiny súkromne alebo počas štvrtkov na English Table, vyučuje aj slovenčinu pre cudzincov. „Väčšinou jeden povie ďalšiemu a je to taká reťazová reakcia. Jedna skupina mojich študentov slovenčiny sú ľudia, ktorí majú slovenských partnerov a prídu sem žiť a potom sú to rôzni manažéri, ktorí tu pracujú. Najviac z Mochoviec, kde sú Španieli, Francúzi, Taliani.“ To, že niekto prejaví snahu zvládnuť slovenčinu si Elen veľmi váži. „Som v siedmom nebi! Vždy, ako prvé, keď takýto študent prejaví záujem o slovenčinu poviem, ešte po anglicky: Ty si môj človek.“ Ale platí to aj pre Slovákov, ktorí „lúskajú“ angličtinu. „Všetkých povzbudzujem slovami: Viem, že chceme byť perfektní v jazyku, ktorý sa učíme. Ale nemusíme byť perfektní. Netrápme sa tým, čo nevieme, ale tešme sa z toho, čo vieme.“
Foto: Archív E. V.
Rodič (alebo iný zákonný zástupca dieťaťa) bude musieť predložiť čestné vyhlásenie, v ktorom uvedie, či sa dieťa od 17. augusta 2020 nachádzalo mimo územia SR, alebo či sa zúčastnilo na hromadnom podujatí. Pripojí aj vyhlásenie o bezinfekčnosti dieťaťa. Ak bolo dieťa mimo územia SR, alebo sa zúčastnilo hromadného podujatia, bude povinnosťou rodiča sledovať zdravotný stav dieťaťa a tiež aj osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Ak sa u niektorého z nich vyskytnú počas 14 dní príznaky respiračného ochorenia, bude potrebné telefonicky informovať ošetrujúceho lekára.
Počas prvých dvoch týždňov školského roka budú v školách platiť nasledovné pravidlá:
Foto: pixabay.com
Výskum pozostával z dvoch fáz:
Táto analýza je v slovenských podmienkach unikátna. „Majú ju vypracované aj iné mestá, no vždy bola realizovaná z popudu mimovládnych organizácií alebo niekoho mimo mesta. V prípade Nitry sa stalo prvýkrát, že samo mesto si uvedomilo jej potrebu a iniciatíva na jej vypracovanie prišla priamo z neho, čo považujeme za mimoriadne dôležité,“ uviedla Elena G. Kriglerová z CVEK-u. Ďalším faktom, ktorý stojí za pozornosť, bola podľa nej ochota ľudí z mestského úradu venovať sa tejto téme. „Bolo cítiť silné pochopenie, odborné aj ľudské, pre potrebu riešiť túto problematiku, s čím sa veľmi často nestretávame a hodnotím to veľmi pozitívne,“ dodala Kriglerová.
„Keď sme kontaktovali respondentov, nestalo sa, že by nám niekto povedal, že o tejto téme nič nevie a nehovoril by s nami. V iných mestách sa to stáva, tu nie. V Nitre je už atmosféra toho, že je to naša téma,“ povedala spoluautorka analýzy Alena H. Chudžíková.
„Prekvapilo ma, ako trefne analýza pomenovala problémy a výzvy mesta Nitra, a to v dobrom, aj v zlom,“ vyjadril sa Mgr. Miloslav Špoták, zástupca primátora mesta Nitry. „Aj na základe záverov a odporúčaní z analýzy chceme určite naštartovať systematické stretnutia so zamestnávateľmi, zlepšiť zber dát o cudzincoch a využiť možnosť kurzov pre učiteľov v oblasti interkultúrneho učenia,“ dodal viceprimátor.
„Aj toto je akýmsi unikátom. Že naše výsledky nie sú vnímanú ako kritika, ale skôr ako návrhy a pomoc, ako veci meniť. Aj dnes bolo vidno, že mnohé závery a odporúčania hneď prítomných chytili a vyjadrili sa, že na nich začnú pracovať,“ doplnila Kriglerová.
Analýza pomôže nielen mestu Nitra pri riešení cudzineckej otázky, ale aj CVEK-u pri vypracúvaní metodík na podobné témy pre iné slovenské mestá. Mnohé výsledky analýzy budú nápomocné aj pri príprave dokumentov potrebných ku kandidatúre Nitry na Európske hlavné mesto kultúry.
Situačná analýza migrácie a možností integrácie cudzincov v meste Nitra je dostupná v celom znení nižšie. Rovnako tak si môžete prezrieť Vyhodnotenie prieskumu u zamestnávateľov zamestnávajúcich cudzincov.
Ako dlho už žiješ v Nitre?
8 rokov.
Aká bola tvoja cesta do tohto mesta? Prečo si si na život vybral Slovensko a zvlášť Nitru?
Predtým, ako som prišiel do Nitry, žil som 3 roky v Žiline. Na Slovensko som prišiel, lebo som chcel žiť v Európe. Mám rád kultúru strednej a východnej Európy. Strávil som mnoho rokov cestovaním po svete, navštívil som aj Rusko a strednú a východnú Európu a toto je pre mňa skvelá časť sveta.
Aký je príbeh jazykovej školy, ktorej v Nitre šéfuješ?
Bol som učiteľom či trénerom väčšinu môjho pracovného života, v rôznych oblastiach. Angličtinu som začal učiť v roku 2006 v Žiline, na Canadian Language School. Keď sa mi skončil kontrakt, vrátil som sa na rok do Austrálie kvôli jednému zaujímavému krátkemu projektu a potom opäť naspäť do Žiliny, kde som znova učil angličtinu. Keď prišla finančná kríza, v rokoch 2008-2009, mnoho študentov prestalo jazykovú školu v Žiline navštevovať a tak som sa na pár rokov vrátil domov. Po skončení krízy som sa vrátil na Slovensko. Beriem ho ako môj druhý domov. Opäť som chcel učiť, no rozhodol som sa otvoriť pobočku Canadian Language School v Nitre s tým, že som sa zameral na ponuku rodených anglicky hovoriacich lektorov, aby pomohli študentom dosiahnuť vyšší level angličtiny než zvyčajne. Škola sa neustále vyvíjala, aby vyhovovala potrebám slovenských študentov. Aktuálne sa chystám ponúknuť nový koncept pre pokročilých študentov, ktorým sa môžu ešte viac zlepšiť. Pôjde o akýsi „rýchly a zbesilý“ súbor cvičení, ktoré priblížia schopnosti študentov skutočne veľmi rýchlo k rodeným anglicky hovoriacim ľuďom.
Mal si s učením skúsenosti aj predtým, ako si s ním začal?
Áno. Strávil som 20 rokov ako obchodný analytik vo veľmi veľkej energetickej firme v Sydney. Veľká časť tejto pozície bola o tréningu ľudí myslieť moderne, rozširovať ich zručnosti, učiť ich nové systémy a procesy. Toto obdobie zahŕňalo prechod zo života bez počítačov na život s počítačmi v mnohých oblastiach. No a tiež som trénoval ľudí v športe. Všetky moje životné skúsenosti mi pomohli byť lepším učiteľom angličtiny, pretože je potrebné vedieť si pomôcť so všetkými témami, vrátane menej bežných ako sú jadrová a iná fyzika, právo, geografia, politické dejiny, rôzne druhy vedy, obchod a podobne. Učiteľ nemôže skutočne učiť jazyk bez použitia širokej škály slovnej zásoby, ktorú používame v reálnom živote.
Akí sú tvoji študenti? Ako sú na tom celkovo Slováci s angličtinou? Chcú sa učiť, napredovať? Pamätám si, že som mala strach hovoriť, lebo som sa bála, že urobím chyby.
Dnes už veľa mladých ľudí hovorí po anglicky, ale ak ich v škole neučí človek, ktorého rodným jazykom je angličtina, kvalita ich schopností komunikovať v cudzom jazyku je limitovaná. Veľa mladých ľudí hrá videohry a sleduje filmy v angličtine, čo im pomáha sa zlepšovať. Starší ľudia sa pri komunikácii necítia komfortne, mnohí sa v mladosti učili ruštinu. Ale väčšina mojich študentov sa učiť chce. Ale sú zaneprázdnení, nemajú čas študovať doma, takže preferujú prísť na lekcie 2-3-krát do týždňa. Je úplne normálne, ak študenti na začiatku pociťujú nervozitu, ale snažím sa na hodinách udržať veľmi neformálnu atmosféru, takže táto nervozita trvá iba pár minút. A to je jeden z dôvodov, prečo sa vracajú na ďalšie hodiny. Pre nich je to veľký krok k ich vlastnému progresu. Užívajú si, že sú schopní použiť angličtinu, hoci v minulosti sa báli hovoriť. Slovenský systém výučby cudzích jazykov je založený na učebnicových pravidlách a syntaxi, pretože to je spôsob, akým sa učí slovenčina, no dobrá angličtina sa lepšie učí inak. Vo všeobecnosti, rozdiely medzi Angličtinou a slovanskými jazykmi znamenajú, že mnoho ľudí má rovnaké problémy, ako napríklad porozumieť anglickým „perfect“ časom. Pre študentov je teda veľkým benefitom, ak majú učiteľa, ktorý žije nejaký čas na Slovensku, lebo je schopný rozoznať tieto problémy a tým pádom učiť efektívnejšie.
Aký je život v Nitre? Dá sa toto mesto porovnávať s tými, v ktorých si žil?
Nitra je skôr veľkým ako malým mestom, ale mám to tu rád. Je tu veľa zelene a v mnohom sa podobá mestám, v ktorých som žil v Austrálii. Počas tých 8 rokov, čo tu žijem, sa Nitra dosť zmenila. Je tu množstvo rôznych typov reštaurácií, festivalov. Bežnejšie už sú terasy, čo vytvára skvelú atmosféru. A hoci si myslím, že turistický vláčik je fajn koncept, podľa mňa jeho prejazd pešou zónou nie je dobrý nápad. Keby tadiaľ nechodil vláčik a autá, tak terasy na Kupeckej ulici by mohli byť väčšie. Ale nebol by problém to zmeniť. Inak, čo sa týka ľudí, za tie roky ich tu už poznám veľa a mnoho z nich je skutočne priateľských a nápomocných. Čo je pre mňa zábavné a úplné iné ako v Austrálii, je to, že tu to vyzerá tak, že všetci vedia veľa o životoch či práci druhých.
Chýba ti niečo z Austrálie?
Nie veľa, ale určite pláž, rugby a pár mojich obľúbených značiek potravín. Ale v skutočnosti som tu získal množstvo nových vecí a skúseností, ktoré by som nikdy nemal, keby som zostal v Austrálii. Napríklad aj môjho milovaného psa Maplea. Som tu šťastný.
Čo máš na Nitre rád a čo by si radšej zmenil?
Hrad je úžasný, to bez debaty. Mnoho hradov nie je aktívnych, no tento je, kvôli kostolu. Je to veľká atrakcia Nitry. Chodím hore každý deň so psom. Aj park je fantastický. Nitra je malé mesto, ale ten park je lepší ako v mnohých väčších mestách, ktoré som navštívil. No a čo by som zmenil? Veci, ktoré súvisia s turistickým ruchom. Napríklad Farská ulica by mohla byť tiež skvelou pešou zónou, lebo je tam veľa krásnych stromov a zaujímavejších budov ako na súčasnej pešej zóne. Plus je odtiaľ skvelý prístup na hrad cez námestie pred galériou. Omylom je pre mňa rozdelenie mesta Mostnou ulicou. Doprava by mala ísť okolo centra a do neho by sa mali dostať iba rezidenčné a zásobovacie vozidlá. Ďalej fontány by mohli byť lepšie a bezpečnejšie. Nový štýl sú tzv. walk through fontány, cez ktoré môžu behať deti a psy. Počas horúcich dní sa síce v meste objavia tie vodné osviežovače, ale podľa mňa by nový štýl fontán vyzeral profesionálnejšie, napríklad aj s farebnými svetlami. Často je to všetko otázka peňazí, kde by mohol pomôcť fakt, že Nitra má dve univerzity. Cez ne by sa sem mohli prilákať investori a univerzity by mohli ponúkať štúdium väčšiemu počtu zahraničných študentov, ale za lepšiu cenu ako v iných krajinách. Nitra by mohla byť stredoeurópskym ekvivalentom Oxfordu či Cambridge v Anglicku alebo Sorbonny vo Francúzsku.
Veľa ľudí v Nitre ťa pozná nielen cez jazykovú školu, ale aj pre tvojho psa. Maple je zo Slovenska?
Áno. Má skoro 6 rokov. Narodeniny oslavuje 1. augusta, pretože je to zachránený pes. Našiel sa ako 2-3-mesačné šteňa v nejakej dedine, nikto ho nechcel, takže nálezkyňa ho plánovala odniesť do útulku. Rozhodli sme sa stretnúť a on si adoptoval mňa. Stal sa súčasťou školy. Je to krásny a zábavný chalan. Chodíme spolu všade. Je to najlepší pes, akého som si mohol priať.
Foto: Archív Phil Le Mottee
Som tu asi rok.
Veľmi dobre. Boli sme na opekačke na Hideparku. Pamätám si, že všetci boli veľmi priateľskí a hovorili omnoho lepšie po anglicky, než som očakával.
Narodil som sa a vyrastal asi hodinu na sever od Detroitu v štáte Michigan. Američania sú veľmi podobní Slovákom. Jedni aj druhí sú rodinne založení a veľa ľudí, ktorých som stretol, sú skutočne tvrdo a so zápalom pracujúci. A to na oboch miestach.
Okrem mojej rodiny mi v Nitre najviac chýba pizza! No a čo som objavil práve tu? Zistil som, že milujem nákupné vozíky, pretože tu u vás sa všetky 4 kolesá otáčajú. V USA sa otáčajú iba dve kolesá v zadnej časti. (Smiech.)
Skutočne som si nikdy nepredstavoval, že budem mať rodinu inde ako v USA. Ale po tom, čo som sa zamiloval do Lenky a do jej rodiny, si neviem predstaviť, že by som svojich blízkych nemal na dvoch miestach.
Foto: Archív Lenky Smith
Pochádzate z cudziny, v Nitre pracujete, žijete, väčšinou sa pohybujete v tom istom prostredí a chcelo by to zmenu? Pokiaľ máte záujem spoznať príjemných ľudí, dozvedieť sa niečo o slovenskej histórii a nevadí vám manuálna práca, odporúčame využiť ponuku OZ Leustach. Už dlhé roky sa venuje obnove hradu Hrušov. „Momentálne sa tam vykonávajú murárske práce a potrebovali by sme záujemcov o pomocné práce ako je príprava a nosenie malty, nosenie a podávanie kameňov na miesta murovania a murárovi, odvoz a prenášanie sute či sitovanie zeminy získanej pri archeologickom výskume,“ vyratúva Jozef Blaho zo združenia Leustach. No a za prácu sa môžete tešiť aj na občerstvenie. A verte, že v krásnej prírode človeku vyhladne rýchlo. OZ Leustach aktuálne uvíta 4 záujemcov, ktorých na hrad Hrušov aj odvezie. Odchádza sa vždy v sobotu ráno o 8. hodine, v prípade vhodného počasia sa pracuje do 19. hodiny. Ak vás táto dobrovoľnícka aktivita zaujala, neváhajte a staňte sa súčasťou obnovy slovenského kultúrneho dedičstva, zoznámte sa s novými priateľmi a naučte sa niečo po slovensky. Viac informácií získate u Jozefa Blahu na mailovej adrese leustach@gmail.com, kde sa môžete s vašou partiou aj prihlásiť.
Foto: COMIN, OZ Leustach
Nábor do Jarného kurzu slovenského jazyka, ktorý v spolupráci s COMIN organizovalo OZ Mareena, sa uskutočnil v druhej polovici januára a začiatkom februára. Zaregistrovaných bolo 90 ľudí, na vstupnom teste sa zúčastnilo 69 potenciálnych študentov. Tí mali záujem jednak o kurz pre začiatočníkov, ale aj o kurz pre mierne pokročilých, ktorý im ponúkla OZ Mareena. Na základe písomných vstupných testov a ústnych pohovorov bolo do kurzu pre začiatočníkov vybraných 15 účastníkov.
Kurz slovenského jazyka pre začiatočníkov bol naplánovaný na 10 týždňov s realizáciou v období od 17. februára do 30. apríla 2020. Prebiehal dvakrát týždenne a prezenčnou formou sa podarilo zrealizovať 6 z plánovaných 20 hodín výučby. Keďže opatrenia súvisiace so zabránením šírenia ochorenia COVID-19 obmedzili akékoľvek formy prezenčnej výučby, v začatom Jarnom jazykovom kurze pre začiatočníkov sa pokračovalo online. Takto bolo zrealizovaných 14 lekcií.
Jazykový kurz pre začiatočníkov navštevovalo 15 účastníkov z 10 krajín sveta: Ukrajina (4), Filipíny (3), Rusko (1), Irak (1), Belgicko (1), Nepál (1), Írsko (1), Peru (1), Grécko (1), Brazília (1). Z nich bolo 9 nových účastníkov a šiesti absolvovali aj Jesenný jazykový kurz.
Na vyučovacích hodinách lektori so študentmi prešli rôzne témy, napr. základné vetné modely (oznamovacia veta, opytovacia veta), frázy pri zoznamovaní, privlastňovacie zámená, časovanie slovies vybraných tried, orientácia v čase, prechyľovanie (tvorenie ženských mien), číslovky, osobné zámená, časovanie nepravidelných slovies, prídavné mená (opozitá), adjektíva atď. Študenti a študentky sa do hodín aktívne zapájali a prejavili záujem o absolvovanie ďalších jazykových kurzov. Väčšina účastníkov sa vyjadrila, že kurz bol pre nich veľmi užitočný, uviedli, že sa zlepšili v gramatike, pochopili štruktúru jazyka a budú tak schopnejší začať komunikovať v slovenčine.
Foto: pixabay.com
Centrum pre výskum etnicity a kultúry je občianske združenie, ktoré sa venuje témam kultúrnej rozmanitosti, spolužitia menšín a väčšiny, menšinovým právam, menšinovým politikám. Najviac pozornosti venujeme integrácii cudzincov na Slovensku a situácii Rómov. V týchto témach sa venujeme najmä výskumu, vzdelávaniu a advokácii. To znamená, že realizujeme najčastejšie kvalitatívny výskum. Napríklad zisťujeme, aké skúsenosti majú cudzinci s prístupom k integračným službám, alebo ako funguje inklúzia rómskych detí vo vzdelávaní a podobne. Zistenia a odporúčania z našich výskumov sa potom snažíme prostredníctvom vzdelávacích workshopov či advokačných podujatí (ako sú napr. rôzne konferencie, semináre, okrúhle stoly) komunikovať tým, ktorí majú možnosť niečo zmeniť, zlepšiť, napríklad samosprávam, školám, ale aj ministerstvám. Naším cieľom je získavať nové poznatky priamo z terénu, pretaviť ich do odporúčaní smerom k zodpovedným inštitúciám, aby sme pomáhali situáciu zlepšiť.
Stratégie integrácie si vytvárajú mestá samotné, tak tomu bude aj v prípade Nitry. My im v tom len rôznymi spôsobmi pomáhame. V Nitre je to napríklad spomínaným výskumom. Nitra zvolila veľmi zodpovedný prístup k vytváraniu stratégie integrácie cudzincov. Mesto totiž pochopilo, že na to, aby si mohlo zadefinovať akékoľvek opatrenia na integráciu cudzincov, musí najprv poznať situáciu. Musí teda vedieť, akí cudzinci do mesta prichádzajú, odkiaľ, za akým účelom, aké majú skúsenosti s adaptáciou na nové prostredie, čo im pomáha a čo je, naopak, náročné. Na druhej strane mesto tiež potrebuje vedieť, aká je „ponuka“ na strane samosprávy, teda čo všetko mesto dáva cudzincom k dispozícii, aby sa tu mohli usadiť a začať si vytvárať pocit domova. Tým nemyslíme materiálnu alebo finančnú pomoc, ale to, aké príležitosti mesto vytvára. Sú napríklad k dispozícii nízkoprahové kurzy slovenčiny? Je k dispozícii nejaké poradenstvo? Môžu sa cudzinci zapájať do kultúrnych alebo občianskych aktivít? Majú dostatočný prístup k zrozumiteľným informáciám o dianí v meste? Majú prístup k sociálnym službám? Toto všetko zisťujeme v rámci tzv. situačnej analýzy, na ktorej momentálne v CVEK-u pracujeme a ktorá bude podkladom pre vypracovanie integračnej stratégie.
Cieľom integračných stratégií v jednotlivých mestách by malo byť vytvorenie priestoru pre napĺňanie potrieb cudzincov, ktorí sú tiež obyvateľmi miest a obcí, aby mohli čo najlepšie rozvíjať svoj potenciál a stať sa tak plnohodnotnými členmi miestnych spoločenstiev. Nemusí ísť pritom o samostatnú integračnú stratégiu. Potreby cudzincov môžu reflektovať aj iné strategické dokumenty, napríklad plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja, komunitné plány sociálnych služieb, koncepcie rozvoja školstva, rozvoja kultúry a podobne. Pretože integrácia je prierezová záležitosť, týka sa mnohých oblastí života.
Slovensko sa pre cudzincov stáva čoraz zaujímavejším. Pre ilustráciu, v roku 2010 na Slovensku žilo okolo 63-tisíc cudzincov, teraz je to viac než dvojnásobok, okolo 140-tisíc. S každým rokom k nám prichádza viac a viac ľudí zo zahraničia, niektorí len na obmedzený čas, iní sa tu plánujú usadiť. Zaujímavé je, že kedysi tvorili väčšinu prichádzajúcich cudzincov občania EÚ. V súčasnosti už mierne prevažujú občania tzv. tretích krajín, čiže z krajín mimo EÚ. Najviac cudzincov k nám teraz prichádza z Ukrajiny a zo Srbska. Ku koncu roka 2019 malo na Slovensku pobyt vyše 38-tisíc občanov Ukrajiny a takmer 17-tisíc občanov Srbska. Nárast počtu cudzincov súvisí s výkonom slovenskej ekonomiky a klesajúcou nezamestnanosťou. Veľká časť cudzincov prichádza práve kvôli možnosti zamestnania, pretože zamestnávatelia nevedia nájsť pracovnú silu na Slovensku. Okrem zamestnania sú však motivácie prisťahovať sa na Slovensko veľmi rozmanité. Niektorí prichádzajú za štúdiom, niektorí si nájdu partnera či partnerku z našej krajiny a rozhodnú sa sem prisťahovať, iní prichádzajú podnikať a podobne.
V tomto smere je dôležitá jednak skúsenosť a jednak to, čo ako bežní ľudia počúvame, vnímame od našich lídrov. Skúsenosť s cudzincami má čoraz viac ľudí na Slovensku, najmä vo väčších mestách. Stretávajú sa s nimi v práci, deti majú spolužiakov a spolužiačky zo zahraničia, na uliciach počujeme iné jazyky. Avšak človek, ktorý má strach z neznámeho, sa bude priamemu kontaktu s cudzincami vyhýbať, či aktívne brániť. A ak sa do kontaktu s nimi dostane, jeho vnímanie bude pravdepodobne do veľkej miery skreslené práve strachom a z neho prameniacimi predsudkami. Práve preto je dôležité, aby sa lídri, teda politickí predstavitelia na všetkých úrovniach, snažili tento strach minimalizovať. A to je možné zodpovednou komunikáciou smerom k obyvateľom. Lídri musia so svojimi obyvateľmi hovoriť o ich obavách, ukazovať im, že existujú riešenia pre dobré spolužitie ľudí z rôznych kultúr a následne tie riešenia aj realizovať. Veľmi dôležité je aj ukazovanie „normálnosti“ prostredníctvom médií. Teda ukázať, že cudzinci sú takí istí ľudia ako my, ktorí sa snažia žiť svoj život čo najlepšie, zabezpečiť svoje rodiny, venovať sa svojim záľubám, mať veci, z ktorých sa tešia. Dôležitú úlohu môžu zohrávať aj samosprávy, ktoré môžu vytvárať priestor na vzájomné spoznávanie sa, napr. kultúrne podujatia, dobrovoľnícke a komunitné aktivity. A čo môže urobiť každý z nás? Každý jeden z nás môže prevziať zodpovednosť a prejaviť snahu vyhľadať si informácie, dozvedieť sa viac o tom, kto na Slovensko prichádza, aké sú skúsenosti cudzincov s adaptáciou v novej krajine. A aj keď je to veľmi náročné, každý jeden z nás sa môže pokúsiť uvedomiť si svoje predsudky (a tie máme všetci) a zamyslieť sa nad tým, ako ovplyvňujú jeho samotného, jeho okolie, ale aj širšiu komunitu a ľudí v nej. Práve s touto úlohou však mnohí ľudia potrebujú pomôcť.
Foto: Pixabay